Pozitívny finančný vývoj zabrzdila korona. Budúcnosť bude podľa Allianz závisieť od reforiem

07.10.2020, 11:45

Od minulého roka všetky finančné aktíva stúpali, kým nezasiahla pandémia. Slováci sú najchudobnejší v rámci V4, dlhy majú najvyššie v celom regióne. Pandémia zväčší priepasť medzi chudobnými a bohatými. Ako sa s ňou vyrovnáme, závisí od reforiem každej krajiny.

Minulý rok zažili domácnosti na celom svete mimoriadne úspešný rok, keď ich finančný majetok stúpol až o 9,7 percenta, čo je najviac od roku 2005. Výrazne rástli všetky finančné aktíva – akciové trhy stúpli až o 25 percent, cenné papiere o takmer 14 percent, dôchodky a poistenie o vyše 8 percent a vklady obyvateľstva v bankách rástli o 6,4 percenta. Ide skutočne o pozoruhodný výsledok, zvlášť, keď rok 2019 bol poznačený sociálnymi nepokojmi, obchodnými vojnami a hospodárskou recesiou. Medziročne si o niečo polepšili aj Slováci a v rebríčku čistého finančného majetku postúpili na 40. miesto. Aj tieto závery priniesla 11. štúdia bohatstva národov Global Wealth Report skupiny Allianz, ktorá skúmala majetok a dlhy domácností v 57 krajinách sveta.

Stále zadlžení Slováci

Čisté finančné aktíva Slovákov minulý rok stúpli o 7,4 percenta. Priemerný Slovák podľa štúdie Allianz disponoval bohatstvom vo výške 6 778 eur (6 255 eur v roku 2018), čo je však najmenej spomedzi krajín V4. Napríklad priemerný Poliak má bohatstvo vo výške 8 757 eur, Maďar vo výške 16 140 eur a naši českí susedia sú až dvaapolkrát bohatší, keď disponujú majetkom v hodnote 17 497 eur na osobu. Problémom Slovákov však naďalej ostáva vysoká zadlženosť, keď sme jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný jej majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7990 eur, čo je po Estónsku (8 913 eur) najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe.

Skvelý vývoj zabrzdil covid-19

Rovnaký príbeh by sa v roku 2020 mohol zopakovať naozaj len v extrémnom prípade. Potom, ako Covid-19 uvrhol svetovú ekonomiku do najhlbšej recesie za posledných 100 rokov, centrálne banky a vlády po celom svete zareagovali bezprecedentnými menovými a fiškálnymi obrannými nástrojmi, aby ochránili finančné aktíva domácností pred následkami zmäteného sveta. Podľa predbežných odhadov boli, vďaka štedrým programom vládnej podpory a úsporám, domácnosti schopné vyrovnať prvotné straty a v prvej polovici tohto roka bankové vklady stúpli skoro o 7 percent. No ku koncu pandemického roka 2020 môžu finančné aktíva domácností s najväčšou pravdepodobnosťou skončiť v čiernych číslach. „Súčasná menová politika zachránila situáciu, ale nemali by sme sa klamať. Záchrana dneška nie je víťazstvom v budúcnosti. Na to potrebujeme, viac ako kedykoľvek predtým, štrukturálne reformy po skončení pandémie Covid-19, ktoré položia základy rastu,” uviedol hlavný ekonóm skupiny Allianz Ludovic Subran.

Pandémia zväčší sociálnu nerovnosť

Štúdia ďalej potvrdila, že aj naďalej sa zväčšuje finančná priepasť medzi bohatými a chudobnými. Podľa nej 10 percent najbohatších na svete minulý rok vlastnilo až 84 percent celkových finančných aktív a takmer polovicu z nich (44 percent) vlastnilo len 1 percento majetných. „Pandémia bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej zvyšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami, keďže bude nielen brzdou globalizácie, ale naruší sa aj poskytovanie vzdelávacích a zdravotníckych služieb, a to najmä v chudobných krajinách. Jednotlivé ekonomiky sa budú obracať dovnútra a svet sa stane chudobnejším miestom,“ skonštatovala Patricia Pelayo Romero, spoluautorka správy.