História poisťovníctva


Už od nepamäti sa ľudia museli vyrovnávať s prírodnými katastrofami, záplavami, ľadovcami, či požiarmi. Následky požiarov si však ľudia museli riešiť prevažne sami, a to hlavne susedskou výpomocou, neskôr zakladaním vzájomných podporných spolkov, ktoré organizovali cirkvy alebo mestá.
Ľuďom postihnutým katastrofami „pomáhali“ aj zemepáni, napríklad úľavami z robôt na panskom, bezplatným poskytovaním dreva, zľavami na daniach po dobu troch rokov a boli im vystavované aj tzv. "žobracie“ alebo požiarne listy. Tie im mali umožniť vyžobrať si prostriedky na obnovu vlastného majetku.
Neskôr Mária Terézia zriadila Fond na úhradu škôd vzniknutých požiarmi, povodňami a nepriazňou počasia, organizovala dobročinné akcie a rôzne verejné zbierky.

Začiatky poisťovníctva

Prvé náznaky reálnej poisťovacej činnosti v našej oblasti sa objavili v polovici 18. storočia, keď vznikol Požiarny poisťovací spolok Spišských miest, čo bola prvá poisťovacia spoločnosť na území Slovenska a v Uhorsku vôbec. Organizáciou spolku bol poverený Magistrát mesta Spišská Nová Ves, ktorý určoval výšku povinného príspevku každého mesta a rozhodoval tiež o výške vyplatenej náhrady škody. Neskôr Mária Terézia rozšírila spolok o ďalšie mestá a o ďalšie ri ziká – napríklad o poistenie zvierat.

Predstavitelia Uhorskej monarchie sa začali o poistenie zaujímať až po veľkom požiari Banskej Bystrice v roku 1761, kedy sa datuje aj snaha založiť požiarnu poisťovňu v Uhorsku, k tomu však vláda Márie Terézie nedala súhlas. Úplne prvý predpis v habsburskej monarchii, ktorý sa týkal poistenia, mal paradoxne formu zákazu. Bol to dekrét z roku 1818, ktorým sa zakazovala činnosť zahraničných poisťovní na území monarchie.  Rozvoj skutočného poisťovníctva sa spája s vydaním dekrétu cisára Františka I. z roku 1819, ktorý poistenie povoľoval výslovne ako súkromné podnikanie na koncesnom princípe, čo znamenalo, že štát si nechal výsadu schváliť zriaďovanie poisťovní a ich fungovanie. Poistné právo tvoril Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811. Z majetkových poistení boli v zákonníku upravené dopravné a požiarne poistenia, životné poistky sa neodporúčali kvôli účelovým samovraždám v snahe zabezpečiť rodinu.

V prvej polovici 19. storočia už v regióne pôsobilo viacero poisťovní, ktoré eliminovali konkurenčný boj pomocou kartelových dohôd. V oblasti dopravného poistenia pred rokom 1848 vznikla Malá kartelová dohoda medzi spoločnosťami Generali, Azienda a Prvá Rakúska, ktorou bola zabezpečená doprava tovaru po Dunaji za rovnaké poistné a rovnakých podmienok. O 10 rokov neskôr vznikla kartelová dohoda, továrenská zaisťovacia zmluva, tzv. Konkordát, medzi poisťovňami Generali, Azienda, Prvá rakúska, Riunione, Nuova Societá a Lipskou požiarnou poisťovňou. Predmetom bola dohoda o tarifách poistného na požiarne poistenie tovární.

muzeum-poistenia2

V tom čase už pôsobil aj Odborný spolok rakúsko-uhorských poistiteľov. Spolok vypracovával úmrtnostné tabuľky, zoznamy osôb (zdravotne postihnutých), ktorým bolo odmietnuté životné poistenie a spracúval aj štatistiku sebevrážd. Zriaďovanie a fungovanie poisťovní bolo regulované Obchodným zákonníkom, neskôr Poisťovacím regulatívom.

Poisťovníctvo na území Československa 1918 - 1993

V prvej československej republike pôsobilo na Slovensku niekoľko desiatok poisťovní so sídlom mimo územia Slovenska a tiež množstvo miestnych poisťovacích spolkov pre pohrebné poistenie,poistenie hospodárskych zvierat a požiarne poistenie. Československá republika, podobne ako ostatné nástupnícke štáty, mali tendenciu zahraničné poisťovne pôsobiace na ich území prevziať alebo ich vytláčať zo svojho územia. Na Slovensku bola prevažná väčšina poistných kmeňov v rukách 19 maďarských poisťovní. Na ich filiálky na území Slovenska bola nariadením z júla 1919 uvalená kurátorská správa. Zahraničné poisťovne museli požiadať o koncesiu pre ich ďalšie pôsobenie na Slovensku. Súčasne s tým sa zakladali nové slovenské poisťovne, ktorých úlohou bolo prevziať poistné kmene maďarských a iných cudzích poisťovní, ktorým nebola ďalšia činnosť povolená.

Tak v roku 1919 vznikli tri slovenské poisťovne:
1. Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok v Bratislave (neskôr Slovenská poisťovňa, účastinná spoločnosť)
2. Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok v Žiline (neskôr Slovákia, účastinná spoločnosť)
3. Slovenské roľnícke poisťovacie družstvo v Bratislave (neskôr Karpatia, roľnícka a družstevná poisťovňa, účastinná spoločnosť v Bratislave)


Rímska konvencia z roku 1922 riešila vysporiadanie vzťahov medzi jednotlivými následníckymi štátmi Rakúsko Uhorska aj v oblasti poisťovníctva, poistné kmene boli rozdelené do jednotlivých štátov podľa bydliska poisteného, následne sa podpísali aj dohody o vysporiadaní finančných rezerv alokovaných v životnom a dôchodkovom poistení.
poistna-zmluva1

Vojnový Slovenský štát tiež podporoval „národné“ poisťovníctvo. Svojím nariadením povolil činnosť iba štyrom skupinám poisťovní, a to slovenskej, českej, nemeckej a talianskej. Tým sa znížil počet poisťovní, ktoré mali právo pôsobiť na Slovensku, na šestnásť. Poisťovne, ktoré nemohli na Slovensku ďalej pôsobiť, boli povinné odovzdať svoje poistné kmene formou kúpnopredajnej zmluvy niektorej z povolených poisťovní. Okrem už spomínaných troch slovenských poisťovní pôsobili počas druhej svetovej vojny na Slovensku aj viaceré české, talianske, rakúske a nemecké poisťovne. Koncom roku 1938 malo na Slovensku svoje filiálky 25 českých poisťovní, 9 nemeckých, resp. rakúskych, 3 talianske, 2 švajčiarske a 2 francúzske poisťovne, celkom teda 41 poisťovní. Dvadsaťpäť českých poisťovní pod vedením poisťovne Slávia po zásahu vládnej moci vytvorilo pod vedením Tatrabanky v roku 1939-1940 nový poisťovací ústav Tatra, poisťujúca účastinná spoločnosť so sídlom v Bratislave. Do neho boli včlenené poisťovne, ktorým nebolo dovolené na Slovensku podnikať.

V októbri 1945 bolo dekrétom prezidenta republiky poisťovníctvo znárodnené. Znárodnené boli nielen zahraničné poisťovne, ale aj české a slovenské. Znárodňovanie trvalo do roku 1947 a jeho výsledkom bolo, že v celom Československu existovalo iba päť poisťovní so štatútom národný podnik. Jedna z týchto poisťovní - poisťovňa Slovan sídlila na Slovensku a mala takmer monopolné postavenie. Pôsobila však iba jeden rok, pretože po februárových udalostiach v roku 1948 sa všetkých päť poisťovní zlúčilo do celoštátnej Československej poisťovne, národneho podniku. Táto poisťovňa sa neskôr transformovala na Štátnu poisťovňu.
Tak sa začalo štyridsaťročné obdobie štátneho poisťovacieho monopolu.

Pád monopolu a otvorenie trhu

Monopol Slovenskej poisťovne padol v roku 1991, kedy bolo umožnené podnikanie v poisťovníctve aj ďalším subjektom. Ešte v tom istom roku už na Slovensku pôsobilo päť poisťovní: Slovenská poisťovňa, Česká pojišťovna, Otčina, Kooperativa a Istota. Slovenské poisťovníctvo sa v roku 1993 definitívne osamostatnilo od vplyvov českého. Pred vstupom do EU Slovensko upravilo reguláciu v poisťovníctve v súlade s európskou a všetky poisťovne museli mať iba štatút akciovej spoločnosti. Povolenie na podnikanie vydávalo najprv Ministerstvo financií, neskôr Úrad pre finančný trh a nakoniec túto povoľovaciu a zároveň dohľadovú funkciu prevzala Národná banka Slovenska.
muzeum-poistenia4

V roku 2003 bola sprivatizovaná Slovenská poisťovňa a stala sa súčasťou nadnárodnej spoločnosti Allianz. Rok predtýmsa demonopolizovalo poistenie zodpovednosti z prevádzky motorových vozidiel, čo znamenalo definívne otvorenie slovenského poistného trhu.

Kým v minulosti boli snahy vytlačiť z nášho územia zahraničné poisťovne, dnes je situácia diametrálne odlišná a takmer všetky poisťovne reprezentujú zahraničný kapitál. Výsledkom dlhoročného vývoja už nemôžeme hovoriť o slovenskom poisťovníctve, ale iba o európskom poisťovníctve na území Slovenska. Podstata poistenia však ostala zachovaná, poistné riziká sa prispôsobujú dobe v ktorej žijeme a správne nastavené poistenie nás chráni pred finančnými škodami na majetku i živote.

Zdroj: SLASPO: História poisťovníctva na Slovensku

Vyberáme z banky.sk