Klimatické škody rastú, poistky chýbajú. Slovensko patrí k najrizikovejším v EÚ
Slovensko čelí paradoxu, ktorý sa môže v budúcnosti výrazne predražiť. Hoci extrémne výkyvy počasia spôsobujú čoraz vyššie škody, väčšina majetku zostáva nepoistená. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska dosahuje takzvaná poistná medzera na Slovensku až 95 percent, čo znamená, že poistky pokrývajú len zlomok vzniknutých škôd.
Konkrétny obraz tohto problému ukázala aj minuloročná veterná smršť v Gelnici, ktorá spôsobila škody takmer za milión eur. „Najprv prišla tma a za ňou obrovská veterná smršť, ktorá v priebehu desiatich minút poničila celé mesto,“ opísal situáciu zástupca primátora Ladislav Gross. Keďže väčšina majetku nebola poistená, približne polovicu škôd napokon uhradil štát, hoci to nebola jeho zákonná povinnosť.
Podobné situácie pritom nie sú ojedinelé. Globálne škody spôsobené extrémnym počasím sa za posledné dve desaťročia viac než zdvojnásobili a dosahujú stovky miliárd eur ročne. V Európskej únii sa v roku 2024 vyšplhali na približne 40 miliárd eur. Slovensko síce patrí medzi krajiny s relatívne nižším výskytom extrémov, no práve nízka miera poistenia z neho robí zraniteľnejšie prostredie, než by naznačovali samotné škody.
Poistná medzera, teda rozdiel medzi celkovými škodami a tým, čo pokryje poistenie, patrí na Slovensku medzi najvyššie v Európskej únii. Kým európsky priemer dosahuje približne 81 percent, na Slovensku je to podľa analýzy centrálnej banky až 95 percent. V praxi to znamená, že väčšina domácností a firiem znáša dôsledky živelných udalostí z vlastných zdrojov. Pre porovnanie, v krajinách ako Dánsko je situácia výrazne priaznivejšia a poistenie pokrýva podstatnú časť škôd.
Nedostatočné poistné krytie však nepredstavuje problém len pre jednotlivcov. Ak škody nie sú poistené, domácnosti obmedzujú spotrebu a firmy investície, čo sa následne premieta do ekonomického rastu. Finančné inštitúcie zároveň môžu sprísňovať podmienky úverovania v rizikových oblastiach, čo znižuje dostupnosť bývania či podnikateľských úverov. V konečnom dôsledku sa tlak prenáša aj na verejné financie, keď štát čelí očakávaniam, že bude škody kompenzovať.
Rastúce klimatické riziká tento problém ešte prehlbujú. Európske inštitúcie upozorňujú, že extrémne prejavy počasia budú častejšie a intenzívnejšie, čo môže poistnú medzeru ďalej zväčšovať. Na strane poisťovní sa to prejavuje rastom cien a sprísňovaním podmienok, na strane klientov zase obmedzenými finančnými možnosťami, nedôverou v produkty alebo očakávaním, že v prípade katastrofy zasiahne štát.
V niektorých krajinách už preto vznikli modely, kde časť rizika preberá verejný sektor alebo špeciálne fondy. Diskusie o podobných riešeniach prebiehajú aj na úrovni Európskej únie. Na Slovensku však zatiaľ poistenie proti prírodným rizikám zostáva dostupné, a preto odborníci zdôrazňujú potrebu lepšie pochopiť príčiny nízkeho záujmu o poistenie skôr, než sa pristúpi k systémovým zásahom.
Z pohľadu ekonomiky ide o tému, ktorá presahuje individuálne rozhodnutia domácností. Klimatické zmeny prinášajú nové riziká aj do oblastí, kde sa v minulosti takmer nevyskytovali. Prívalové povodne, silné búrky či veterné smršte môžu spôsobiť výrazné finančné straty, ktoré bez poistenia znamenajú nárazové zhoršenie finančnej situácie. V čase rastúcej neistoty tak poistenie prestáva byť len doplnkom a stáva sa jedným z kľúčových nástrojov finančnej stability.
Podobné situácie pritom nie sú ojedinelé. Globálne škody spôsobené extrémnym počasím sa za posledné dve desaťročia viac než zdvojnásobili a dosahujú stovky miliárd eur ročne. V Európskej únii sa v roku 2024 vyšplhali na približne 40 miliárd eur. Slovensko síce patrí medzi krajiny s relatívne nižším výskytom extrémov, no práve nízka miera poistenia z neho robí zraniteľnejšie prostredie, než by naznačovali samotné škody.
Poistná medzera, teda rozdiel medzi celkovými škodami a tým, čo pokryje poistenie, patrí na Slovensku medzi najvyššie v Európskej únii. Kým európsky priemer dosahuje približne 81 percent, na Slovensku je to podľa analýzy centrálnej banky až 95 percent. V praxi to znamená, že väčšina domácností a firiem znáša dôsledky živelných udalostí z vlastných zdrojov. Pre porovnanie, v krajinách ako Dánsko je situácia výrazne priaznivejšia a poistenie pokrýva podstatnú časť škôd.
Nedostatočné poistné krytie však nepredstavuje problém len pre jednotlivcov. Ak škody nie sú poistené, domácnosti obmedzujú spotrebu a firmy investície, čo sa následne premieta do ekonomického rastu. Finančné inštitúcie zároveň môžu sprísňovať podmienky úverovania v rizikových oblastiach, čo znižuje dostupnosť bývania či podnikateľských úverov. V konečnom dôsledku sa tlak prenáša aj na verejné financie, keď štát čelí očakávaniam, že bude škody kompenzovať.
Rastúce klimatické riziká tento problém ešte prehlbujú. Európske inštitúcie upozorňujú, že extrémne prejavy počasia budú častejšie a intenzívnejšie, čo môže poistnú medzeru ďalej zväčšovať. Na strane poisťovní sa to prejavuje rastom cien a sprísňovaním podmienok, na strane klientov zase obmedzenými finančnými možnosťami, nedôverou v produkty alebo očakávaním, že v prípade katastrofy zasiahne štát.
V niektorých krajinách už preto vznikli modely, kde časť rizika preberá verejný sektor alebo špeciálne fondy. Diskusie o podobných riešeniach prebiehajú aj na úrovni Európskej únie. Na Slovensku však zatiaľ poistenie proti prírodným rizikám zostáva dostupné, a preto odborníci zdôrazňujú potrebu lepšie pochopiť príčiny nízkeho záujmu o poistenie skôr, než sa pristúpi k systémovým zásahom.
Z pohľadu ekonomiky ide o tému, ktorá presahuje individuálne rozhodnutia domácností. Klimatické zmeny prinášajú nové riziká aj do oblastí, kde sa v minulosti takmer nevyskytovali. Prívalové povodne, silné búrky či veterné smršte môžu spôsobiť výrazné finančné straty, ktoré bez poistenia znamenajú nárazové zhoršenie finančnej situácie. V čase rastúcej neistoty tak poistenie prestáva byť len doplnkom a stáva sa jedným z kľúčových nástrojov finančnej stability.
