Čo priniesla konferencia Slovenské zdravotníctvo 2025
Na konferencii diskutovali odborníci a zástupcovia rôznych organizácií a združení pôsobiacich v sektore zdravotníctva. Pomenovali problémy, ktoré kvária naše zdravotníctvo a hľadali riešenia. Prinášame vám niekoľko postrehov, ktoré stoja za pozornosť.
Konferenciu otvoril minister zdravotníctva Kamil Šaško a niekoľkokrát zdôraznil odborné diskusie, ktoré prebiehajú na pôde ministerstva. Škoda, že jeho zápal a optimizmus nezdieľali ďalší diskutujúci, ktorí poukazovali na pretrvávjúce problémy v sektore zdravia.
Konferencia priniesla viac otázok ako odpovedí, hľadať riešenia bude pre celý sektor obrovská výzva.
V sektore zdravotníctva prebehol audit, výsledky budú známe v jeseni
Výzvy v zdravotníctve v najbližšom období: kategorizácia nových liekov a zdravotníckych pomôcok, končí stabilizačný príspevok pre zdravotné sestry, zníženie čakacích lehôt, zriadenie psychiatrických stacionárov, rozšírenie kategórie výkonov.
Kľúčovou ostáva otázka, ako prilákať nových medikov a sestry, aby ostali na Slovensku. Zároveň je potrebné mať stratégiu ľudských zdrojov v zdravotníctve na obdobie 15 rokov dopredu. Mnoho sestier v najbližších 10 rokov odíde do dôchodku. Avšak na stredných školách nie je dostatočný počet študentiek, aby dokázali nahradiť odchádzajúce sestry 1:1. Treba sa zamyslieť nad systémovými opatreniami ako: „Je potrebné aby sestra musela mať vysokú školu?, Musí robiť administratívu? Nemôžeme jej dať väčšie kompetencie? Oplatilo by sa zriadiť firemné (nemocničné) škôlky?“.
Stále sa objavujú falošné recepty.
Ak výdavky na lieky ďalej porastú, nebude v systéme dosť peňazí na diagnostiku a ostatné služby.
Vzniká čím ďalej viac ambulancií, ktoré nemajú zmluvy zo zdravotnými poisťovňami. Pán Šóth tvrdí, že zdravotné poisťovne majú veľa obmedzení, čo sa týka preplatenia výkonov. Lekár bez zmluvného vzťahu môže pacientovi poskytnúť komplexnejšie služby. Samozrejme, pacient si to musí uhradiť z vlastného. Pani Pekarčíková oponovala, že ľudia sa následne chodia sťažovať na samosprávny kraj, ako je to možné, že si lekár účtuje také vysoké poplatky. Upozornila aj na fakt, že netreba zabúdať ani na marginalizované skupiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť plnú úhradu u lekára.
Odborníci si myslia, že v poplatkovej politike treba urobiť poriadok, aby sa do systému vniesla transparentnosť. Na poplatkoch u lekára ročne zaplatíme 1,7 miliárd euro! Lekári dokážu dnešné zákazy obchádzať. Napríklad, keďže nemôžu vyberať poplatok za objednanie, vznikli externé firmy, ktoré prevádzkujú online objednávacie systémy a vyberajú tieto poplatky od pacientov oni, a nie lekári. Pre pacienta sa však nič nezmení, poplatok musí zaplatiť tak či tak, lebo bez objednania sa do ambulancie nedostane.
Systému by pomohla legalizácia poplatkov a to, že lekár vystaví pacientovi daňový doklad, že poplatok prijal. Zaviesť by sa mali aj limity pre zraniteľných.
Martin Kultan definoval 2 úlohy zdravotných poisťovní v systéme. Tlačiť ceny za zdravotnú strarostlivosť nadol, pretože za rovnaké peniaze bude ošetrených viac pacientov. Druhou úlohou je podporovať inovácie. Upozornil, že na lieky sa vynakladá viac peňazí, ako si môžeme dovoliť. Ceny liekov vníma ako vysoké a niektoré sú dokonca utajené.
Kritizoval aj nízke využitie nemocničného potenciálu a plytvanie potenciálom. Kratšie pracovné doby lekárov znamenajú nižší počet operácií. A ak lekár neoperuje, napriek tomu platíme za zdravotnícky personál, ktorý tam musí byť. Zároveň poukázal aj na dlhé hospitalizácie. Riešenie vidí napríklad v bonifikácii dlhších ordinačných hodín (napr. na MR a CT).
Okrem klesajúcej efektivity badať aj klesajúcu motiváciu. Ako príklad uviedol situáciu vo Švajčiarsku, kde lekári už nie sú ochotní pracovať v piatky. Situácia začína byť podobná aj na Slovensku, zdravotná poisťovňa totiž vo svojich datach vidí, kedy lekári nahrávajú do systému údaje o vyšetreniach – teda kedy reálne pracujú.
Diskutujúci ďalej upozornili na fakt, že nám chýba dlhodobá vízia v zdravotníctve na 10- 15 rokov vopred a všetky reformy sú podriadené politickému cyklu.
Hovorilo sa aj o zdravotných pomôckach, ktoré sa uhrádzajú duplicitne. Raz za ňu uhradí zdravotná poisťovňa a potom si pacient vypýta aj príspevok od Sociálnej poisťovne. Zakázaná je aj repasácia. Ak niekto má zlomenú nohu a dostane barle, po 2-3 týždňoch ich už nepotrebuje. Napriek tomu, že barle sú ako nové, častokrát končia v ponuke na bazoši, alebo v kontajneri. To isté sa deje aj s oveľa drahšími zdravotníckymi pomôckami.
Konferencia priniesla viac otázok ako odpovedí, hľadať riešenia bude pre celý sektor obrovská výzva.
Čo nás zaujalo
V rozpätí rokov 2020 – 2023 výdavky v zdravotníctve narástli o 60%, pričom neboli stanové a tým pádom ani vyhodnotené žiadne merateľné ciele. Za vyššími nákladmi stoja najmä vyššie platy v zdravotníctve o stovky miliónov eur, lieková politika a narastajúci dlh nemocníc.V sektore zdravotníctva prebehol audit, výsledky budú známe v jeseni
Výzvy v zdravotníctve v najbližšom období: kategorizácia nových liekov a zdravotníckych pomôcok, končí stabilizačný príspevok pre zdravotné sestry, zníženie čakacích lehôt, zriadenie psychiatrických stacionárov, rozšírenie kategórie výkonov.
Kľúčovou ostáva otázka, ako prilákať nových medikov a sestry, aby ostali na Slovensku. Zároveň je potrebné mať stratégiu ľudských zdrojov v zdravotníctve na obdobie 15 rokov dopredu. Mnoho sestier v najbližších 10 rokov odíde do dôchodku. Avšak na stredných školách nie je dostatočný počet študentiek, aby dokázali nahradiť odchádzajúce sestry 1:1. Treba sa zamyslieť nad systémovými opatreniami ako: „Je potrebné aby sestra musela mať vysokú školu?, Musí robiť administratívu? Nemôžeme jej dať väčšie kompetencie? Oplatilo by sa zriadiť firemné (nemocničné) škôlky?“.
Lieky
O liekovej politike rozprávala Katarína Fedorová z Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, Ondrej Sukeľ- prezident Slovenskej lekárnickej komory a Peter Jackuliak z Ministerstva zdravotníctva. V roku 2024 tvorili výdavky na lieky 1,6 miliardy euro. Diskutujúci si kládli otázku, prečo každý rok stúpajú výdavky na lieky, keď kategorizácia sa má robiť s ohľadom na rozpočet. V liekovej politike sa stretávajú záujmy viacerých strán, ktoré môžu byť protichodné: záujem farmaceutických firiem, lekárov, pacientov a zdravotných poisťovní.Dôvody, prečo stúpajú výdavky na lieky
- Emotívny tlak verejnosti – medializujú sa smutné prípady, ktoré vyžadujú extrémne drahú liečbu. Pomohol by fond na úhradu výnimkových liekov.
- Chýba odborná diskusia o kvalite nových liekov – nie všetky nové lieky majú super prínos pre pacienta. Riešením môže byť racionálne kombinovanie účinných starších liekov.
- Lieky sa používajú nesprávne, chýbajú nám kliknickí farmakológovia
- Predpisujú a hradia sa lieky, ktoré nemajú účinnosť.
- Stúpa spotreba liekov zadarmo. Ako príklad uvedieme “magnézium”, kde spotreba vzrástla zo 400 tisíc balení na 1 milión.
Stále sa objavujú falošné recepty.
- V spotrebe liekov sú Slováci rekordérmi. Napriek tomu nie sme zdraví
- Poistenci Dôvery môžu využiť online vyšetrenie rehabilitačným lekárom
- Falošné videá o „zázračných liekoch“ vás môžu priviesť do hrobu
- Porovnanie benefitov zdravotných poisťovní na rok 2025
Ak výdavky na lieky ďalej porastú, nebude v systéme dosť peňazí na diagnostiku a ostatné služby.
Poplatky
Diskusia sa ďalej venovala poplatkom v zdravotníctve za účasti Petra Pažitného, ekonóma a experta na zdravotníctvo, Silvie Pekarčíkovej, riaditeľky odboru zdravotníctva zo Žilinského samosprávneho kraja a Mariána Šótha, prezidenta Asociácie súkromných lekárov.Vzniká čím ďalej viac ambulancií, ktoré nemajú zmluvy zo zdravotnými poisťovňami. Pán Šóth tvrdí, že zdravotné poisťovne majú veľa obmedzení, čo sa týka preplatenia výkonov. Lekár bez zmluvného vzťahu môže pacientovi poskytnúť komplexnejšie služby. Samozrejme, pacient si to musí uhradiť z vlastného. Pani Pekarčíková oponovala, že ľudia sa následne chodia sťažovať na samosprávny kraj, ako je to možné, že si lekár účtuje také vysoké poplatky. Upozornila aj na fakt, že netreba zabúdať ani na marginalizované skupiny, ktoré si nemôžu dovoliť platiť plnú úhradu u lekára.
- Zdravotné poisťovne odkrývajú účty za liečbu
- Zdravotné poistenie a samoplatca. Dajte si pozor na nedoplatky!
- BLOG: Zdravotné poistenie
Odborníci si myslia, že v poplatkovej politike treba urobiť poriadok, aby sa do systému vniesla transparentnosť. Na poplatkoch u lekára ročne zaplatíme 1,7 miliárd euro! Lekári dokážu dnešné zákazy obchádzať. Napríklad, keďže nemôžu vyberať poplatok za objednanie, vznikli externé firmy, ktoré prevádzkujú online objednávacie systémy a vyberajú tieto poplatky od pacientov oni, a nie lekári. Pre pacienta sa však nič nezmení, poplatok musí zaplatiť tak či tak, lebo bez objednania sa do ambulancie nedostane.
Systému by pomohla legalizácia poplatkov a to, že lekár vystaví pacientovi daňový doklad, že poplatok prijal. Zaviesť by sa mali aj limity pre zraniteľných.
Zdravotné poisťovne
V diskusii pokračoval Martin Kultan, riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera, Denisa Slivková z predstavenstva VšZP, Beata Havelková, riaditeľka úseku ZP a klientskych služieb AGEL a Michal Palkovič, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.Martin Kultan definoval 2 úlohy zdravotných poisťovní v systéme. Tlačiť ceny za zdravotnú strarostlivosť nadol, pretože za rovnaké peniaze bude ošetrených viac pacientov. Druhou úlohou je podporovať inovácie. Upozornil, že na lieky sa vynakladá viac peňazí, ako si môžeme dovoliť. Ceny liekov vníma ako vysoké a niektoré sú dokonca utajené.
Kritizoval aj nízke využitie nemocničného potenciálu a plytvanie potenciálom. Kratšie pracovné doby lekárov znamenajú nižší počet operácií. A ak lekár neoperuje, napriek tomu platíme za zdravotnícky personál, ktorý tam musí byť. Zároveň poukázal aj na dlhé hospitalizácie. Riešenie vidí napríklad v bonifikácii dlhších ordinačných hodín (napr. na MR a CT).
Okrem klesajúcej efektivity badať aj klesajúcu motiváciu. Ako príklad uviedol situáciu vo Švajčiarsku, kde lekári už nie sú ochotní pracovať v piatky. Situácia začína byť podobná aj na Slovensku, zdravotná poisťovňa totiž vo svojich datach vidí, kedy lekári nahrávajú do systému údaje o vyšetreniach – teda kedy reálne pracujú.
Diskutujúci ďalej upozornili na fakt, že nám chýba dlhodobá vízia v zdravotníctve na 10- 15 rokov vopred a všetky reformy sú podriadené politickému cyklu.
Hovorilo sa aj o zdravotných pomôckach, ktoré sa uhrádzajú duplicitne. Raz za ňu uhradí zdravotná poisťovňa a potom si pacient vypýta aj príspevok od Sociálnej poisťovne. Zakázaná je aj repasácia. Ak niekto má zlomenú nohu a dostane barle, po 2-3 týždňoch ich už nepotrebuje. Napriek tomu, že barle sú ako nové, častokrát končia v ponuke na bazoši, alebo v kontajneri. To isté sa deje aj s oveľa drahšími zdravotníckymi pomôckami.
