Povodne spôsobujú v Európe väčšie škody než akýkoľvek iný prírodný živel, za posledné štvrťstoročie spôsobili straty 226 mld. eur Najnovšia analýza Allianzu ukazuje, že ďalšia veľká povodeň by mohla znížiť slovenský HDP o 0,5 percenta a príjmy domácností až o 3,9 percenta. Obmedzenie výstavby v záplavových oblastiach a investície do odolnej infraštruktúry môžu priniesť návratnosť štyroch eur za každé investované euro.
Povodne dnes predstavujú približne
55 percent všetkých škôd spôsobených prírodnými katastrofami v Európe. Vyplýva to z najnovšej
analýzy Allianz o finančných dôsledkoch záplav a prínosoch adaptačných opatrení. Hoci počet povodní zostáva relatívne stabilný na úrovni približne 46 udalostí ročne, ich náklady výrazne rastú. Zo 63 mld. eur v rokoch 2000 až 2009 stúpli na 74,3 mld. eur v nasledujúcej dekáde a v období rokov 2020 až 2025 dosiahli takmer 89 mld. eur. Až 80 percent škôd pritom zostáva nepoistených, takže finančné bremeno nesú najmä domácnosti, firmy a štát. Ak bude súčasný trend pokračovať, priemerné ročné straty z riečnych povodní v Európe by sa pri oteplení o 3 °C mohli do roku 2100 zvýšiť zo súčasných 7,8 mld. eur na takmer 50 mld. eur.
„Povodne sú už dnes najnákladnejším prírodným rizikom v Európe a ich dôsledky siahajú ďaleko za zaplavené oblasti. Ovplyvňujú investície, príjmy domácností aj verejné rozpočty ešte roky po udalosti. Prevencia funguje a jej prínosy výrazne prevyšujú náklady. Investície do protipovodňovej ochrany a odolnej výstavby zároveň podporujú dostupnosť poistenia a stabilitu verejných financií,“ uviedol klimatický ekonóm Allianzu Hazem Krichene.
Povodne na Slovensku
Ani Slovensko sa ničivým povodniam nevyhlo. Najväčšia povodňová udalosť za posledné desaťročia nás zasiahla v roku 2010.
„V Allianzi sme vtedy riešili takmer 50-tisíc poistných udalostí spôsobených záplavami a povodňami so škodami za viac ako 36 miliónov eur. Najviac postihnuté boli regióny východného Slovenska, predovšetkým Košický a Prešovský kraj, pričom významné škody vznikli nielen na rodinných domoch a firemnom majetku, ale aj na dopravnej a technickej infraštruktúre,“ konštatuje riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianzu - Slovenskej poisťovne Dárius Nógli. Ďalšia rozsiahla vlna povodní zasiahla Slovensko na jeseň v roku 2024, keď Allianz zaznamenal viac ako 3 200 škôd s celkovými nákladmi vyše 4 milióny eur. Tieto udalosti potvrdzujú, že povodne patria aj na Slovensku medzi najvýznamnejšie klimatické riziká a ich ekonomické dôsledky zasahujú domácnosti, firmy aj verejné rozpočty.
Priame škody spôsobené povodňami sú len špičkou ľadovca ekonomických nákladov
Celkové ekonomické náklady povodní výrazne presahujú škody na budovách a infraštruktúre. Allianz na základe údajov z rokov 2014 až 2024 vytvoril modelový záťažový test, ktorý hodnotí dosah možnej veľkej povodne v roku 2027 na ekonomiku Slovenska až do roku 2030. Povodne ovplyvňujú hospodárstvo dvoma spôsobmi - oslabujú investície a znižujú príjmy domácností. Podľa modelu by v rokoch 2027 až 2030 kumulatívne investície na Slovensku klesli o
11,4 percenta, teda približne o
2,5 mld. eur, pričom reálny disponibilný príjem domácností by sa znížil o 3,9 percenta. Negatívne dôsledky sa následne prenášajú do celej ekonomiky cez poškodenú infraštruktúru, narušené dodávateľské reťazce, rast cien a pomalší hospodársky rast. Oslabili by sa aj verejné financie.
„Škody spôsobené povodňou sú veľmi viditeľné, no jej celkové ekonomické dôsledky sú omnoho väčšie. V prípade Slovenska by modelovaná povodeň v roku 2027 spôsobila priame škody vo výške približne 0,3 mld. eur, no strata HDP by dosiahla 2,2 mld. eur, teda takmer osemkrát viac,“ dodal H. Krichene.
Prevencia sa vypláca
Cielené investície do prirodzeného zadržiavania vody v krajine, odolnej infraštruktúry a lepšieho plánovania výstavby môžu výrazne znížiť škody spôsobené povodňami. Investície do opatrení na zvýšenie odolnosti prinášajú návratnosť približne
štvornásobku vynaložených nákladov v podobe odvrátených škôd. Podľa analýzy Spoločného výskumného centra Európskej komisie môžu do roku 2100 znížiť ročné straty z povodní z približne 50 mld. eur na 8 mld. eur. Takéto opatrenia podporujú hospodársky rast, stabilitu verejných financií aj dostupnosť poistenia. Adaptáciu na klimatické riziká preto treba vnímať nielen ako klimatickú, ale aj ako preventívnu fiškálnu politiku.
