Ak sa prijme ústavný zákon bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému
Súhlasíme s prístupom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré deklarovalo, že cieľom návrhu ústavného zákona je vniesť so dôchodkového systému stabilitu, solidaritu, udržateľnosť a spravodlivosť.
Šestnásť rokov druhého piliera ukázalo, že nepremyslené a neodborné štátne zásahy môžu mať dlhodobé negatívne dopady na systém a zároveň potvrdilo, že legislatívna stabilita ostatných rokov priniesla výborné výsledky vo všetkých ukazovateľoch. Počet nových vstupujúcich do druhého piliera dosiahol roku 2019 historický rekord, dôchodkové fondy majú nastavenú relevantnú investičnú stratégiu a zároveň zhodnotenie úspor sporiteľov reflektovalo vývoj na finančných trhoch.
Zmeny ústavného zákona budú mať zásadný dopad nielen na druhý pilier, ale aj na dôchodkový systém ako celok. Preto by sme uvítali dlhšiu diskusiu o jednotlivých zámeroch. Celospoločenský konsenzus je garanciou, že ústavný zákon prinesie skutočnú stabilitu dôchodkového systému a každá ďalšia vláda nebude ho nebude znova meniť. Aktuálna krízová pandemická situácia vyžaduje prioritné riešenie plánu obnovy slovenskej ekonomiky a diskusia o dôchodkovom systéme by mala akceptovať názory odborníkov.
Nesúhlasíme s návrhom silnejších zásahov štátu do dôchodkového sporenia, či už cez centrálne určované investičné stratégie alebo založením vlastnej verejnej inštitúcie, ktorá bude spravovať úspory. Vidíme za tým riziko zoštátnenia súkromných dôchodkových úspor. Rizikom je aj neférová súťaž, keďže podmienky pre štátnu inštitúciu môžu byť iné ako pre súkromné, a to nebude prispievať k stabilite systému.
Rezort práce deklaruje posilnenie druhého piliera, ale spôsoby, ako to chce dosiahnuť, spochybňujú deklarovaný cieľ, keďže minimálna sadzba odvodov do druhého piliera na nižšej úrovni ako je tomu v súčasnosti. Navrhujeme aktuálne uzákonený rast príspevkov na 6 % do roku 2024 zachovať. Je to nevyhnutné. Aby sa nestalo, že štát použije na budúcu konsolidáciu verejných financií príspevky určené na starobné dôchodkové sporenie.
Navrhované pravidlá pre čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. V súčasnej dobe, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať väčšiu variabilitu výberu. Až s rastúcou váhou dôchodkov z druhého piliera by sa kritériá mali predefinovať. Definované podmienky pre povinné doživotné dôchodky s veľkou pravdepodobnosťou nebudú vedieť súkromné poisťovne naplniť.
Odplaty za zhodnotenie by mali ostať naviazané na absolútnu výkonnosť tak, ako je to v súčasnosti. Aby aj naďalej platilo, že najprv musia zarábať sporitelia a až potom DSS.
Niektoré ustanovenia navrhovaného znenia prekračujú poslanie ústavného zákona a neurčujú pravidlá pre nastavenie systému ale pre dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Ústavný zákon by mal určovať mantinely pre tvorbu, či zmeny zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Pravidlá pre DSS patria už priamo do zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Zmeny ústavného zákona budú mať zásadný dopad nielen na druhý pilier, ale aj na dôchodkový systém ako celok. Preto by sme uvítali dlhšiu diskusiu o jednotlivých zámeroch. Celospoločenský konsenzus je garanciou, že ústavný zákon prinesie skutočnú stabilitu dôchodkového systému a každá ďalšia vláda nebude ho nebude znova meniť. Aktuálna krízová pandemická situácia vyžaduje prioritné riešenie plánu obnovy slovenskej ekonomiky a diskusia o dôchodkovom systéme by mala akceptovať názory odborníkov.
Nesúhlasíme s návrhom silnejších zásahov štátu do dôchodkového sporenia, či už cez centrálne určované investičné stratégie alebo založením vlastnej verejnej inštitúcie, ktorá bude spravovať úspory. Vidíme za tým riziko zoštátnenia súkromných dôchodkových úspor. Rizikom je aj neférová súťaž, keďže podmienky pre štátnu inštitúciu môžu byť iné ako pre súkromné, a to nebude prispievať k stabilite systému.
Rezort práce deklaruje posilnenie druhého piliera, ale spôsoby, ako to chce dosiahnuť, spochybňujú deklarovaný cieľ, keďže minimálna sadzba odvodov do druhého piliera na nižšej úrovni ako je tomu v súčasnosti. Navrhujeme aktuálne uzákonený rast príspevkov na 6 % do roku 2024 zachovať. Je to nevyhnutné. Aby sa nestalo, že štát použije na budúcu konsolidáciu verejných financií príspevky určené na starobné dôchodkové sporenie.
Navrhované pravidlá pre čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. V súčasnej dobe, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať väčšiu variabilitu výberu. Až s rastúcou váhou dôchodkov z druhého piliera by sa kritériá mali predefinovať. Definované podmienky pre povinné doživotné dôchodky s veľkou pravdepodobnosťou nebudú vedieť súkromné poisťovne naplniť.
Odplaty za zhodnotenie by mali ostať naviazané na absolútnu výkonnosť tak, ako je to v súčasnosti. Aby aj naďalej platilo, že najprv musia zarábať sporitelia a až potom DSS.
Niektoré ustanovenia navrhovaného znenia prekračujú poslanie ústavného zákona a neurčujú pravidlá pre nastavenie systému ale pre dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Ústavný zákon by mal určovať mantinely pre tvorbu, či zmeny zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Pravidlá pre DSS patria už priamo do zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
