Zdravotné poisťovne spočítali dopady nižších odvodov
Zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov by znamenalo výpadok príjmov pre zdravotné poisťovne rádovo v desiatkach miliónov eur. Ministerstvo financií (MF) zatiaľ nespresnilo, ako ich štát chce vykompenzovať. Rezort tvrdí, že konkrétne parametre systému avizovanej odvodovej úľavy v prípade zdravotného poistenia ešte nie sú definitívne.
Zdravotné poisťovne už určité parametre návrhu dostali, na ich základe mali prepočítať dopady. Návrh, ktorý má agentúra SITA k dispozícií, kalkuluje už s minimálnou mzdou na úrovni 380 eur, čo by bola zároveň aj horná hranica odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnanci, ktorých príjem bude na úrovni minimálnej mzdy, by tak neplatili žiadne zdravotné odvody. S narastajúcim príjmom o jedno euro, by OOP klesla o dve eurá. Nižšie zdravotné odvody by mali mať tí, ktorí zarobia menej ako 1,5 násobok minimálnej mzdy, t.j. 570 eur.
Len v prípade zdravotnej poisťovne Dôvera by sa znižovanie odvodov dotklo 170 tisíc jej klientov. "Predbežne prvé prepočty, lebo sme mali len veľmi stručné zadanie a mali sme viac otázok ako odpovedí, vychádzajú tak, že vplyv by bol na úrovni 61 mil. eur na výpadok poistného od zamestnávateľov," skonštatoval ekonomický riaditeľ Dôvery Radomír Vereš.
Všeobecná zdravotná poisťovňa nepovažuje údaje za konečné, preto je podľa nej predčasné sa k nim hlbšie vyjadrovať. "Výpadok príjmov, ktorý sa dotýka u nás cez 400 tisíc poistencov je však značný a nie je v silách zdravotnej poisťovne ho vykompenzovať vlastnými zdrojmi," skonštatovala hovorkyňa VšZP Eva Ravingerová.
V podobnom duchu odpovedala aj zdravotná poisťovňa Union, tá sa tiež nechce vyjadrovať, považuje to za predčasné, nakoľko ona ani predmetný návrh nedostala. "No je potrebné si uvedomiť, že od výšky príjmov zo zdravotného poistenia závisí aj výška výdavkov za zdravotnú starostlivosť, preto zníženie príjmov do zdravotného poistenia bez kompenzácie bude musieť mať za následok aj zníženie úhrad za zdravotnú starostlivosť," upozorňuje hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.
Ako by sa malo zníženie odvodov vykryť, MF neuviedlo "V akej miere budú kompenzované príjmy poisťovní, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť, bude závisieť od výsledkov rokovaní, " konštatovalo MF s tým, že toto opatrenie nespôsobí len výpadok príjmov, ale prinesie aj pozitívne fiškálne efekty plynúce zo zvýšenia zamestnanosti.
Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay považuje znižovanie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov za účinný nástroj na zvyšovanie zamestnanosti, podotýka však aj to, že zároveň vedie k výpadku zdrojov v zdravotnom poistení. Štát môže podľa neho výpadok kompenzovať zvýšením platieb za poistencov štátu. "Otázne je, či na to bude mať zdroje. Platba za poistencov štátu sa v posledných rokoch znižuje, vlani dokonca chvíľu hrozilo, že klesne pod hranicu 4 % z priemernej mzdy," skonštatoval Szalay. Inštitút navrhuje zavedenie nominálneho poistného. To by spočívalo v tom, že okrem platby solidárneho zdravotného odvodu, by si poistenec kúpil konkrétny poistný plán, podľa vlastných preferencií.
Zdravotné poisťovne už určité parametre návrhu dostali, na ich základe mali prepočítať dopady. Návrh, ktorý má agentúra SITA k dispozícií, kalkuluje už s minimálnou mzdou na úrovni 380 eur, čo by bola zároveň aj horná hranica odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnanci, ktorých príjem bude na úrovni minimálnej mzdy, by tak neplatili žiadne zdravotné odvody. S narastajúcim príjmom o jedno euro, by OOP klesla o dve eurá. Nižšie zdravotné odvody by mali mať tí, ktorí zarobia menej ako 1,5 násobok minimálnej mzdy, t.j. 570 eur.
Len v prípade zdravotnej poisťovne Dôvera by sa znižovanie odvodov dotklo 170 tisíc jej klientov. "Predbežne prvé prepočty, lebo sme mali len veľmi stručné zadanie a mali sme viac otázok ako odpovedí, vychádzajú tak, že vplyv by bol na úrovni 61 mil. eur na výpadok poistného od zamestnávateľov," skonštatoval ekonomický riaditeľ Dôvery Radomír Vereš.
Všeobecná zdravotná poisťovňa nepovažuje údaje za konečné, preto je podľa nej predčasné sa k nim hlbšie vyjadrovať. "Výpadok príjmov, ktorý sa dotýka u nás cez 400 tisíc poistencov je však značný a nie je v silách zdravotnej poisťovne ho vykompenzovať vlastnými zdrojmi," skonštatovala hovorkyňa VšZP Eva Ravingerová.
V podobnom duchu odpovedala aj zdravotná poisťovňa Union, tá sa tiež nechce vyjadrovať, považuje to za predčasné, nakoľko ona ani predmetný návrh nedostala. "No je potrebné si uvedomiť, že od výšky príjmov zo zdravotného poistenia závisí aj výška výdavkov za zdravotnú starostlivosť, preto zníženie príjmov do zdravotného poistenia bez kompenzácie bude musieť mať za následok aj zníženie úhrad za zdravotnú starostlivosť," upozorňuje hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.
Ako by sa malo zníženie odvodov vykryť, MF neuviedlo "V akej miere budú kompenzované príjmy poisťovní, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť, bude závisieť od výsledkov rokovaní, " konštatovalo MF s tým, že toto opatrenie nespôsobí len výpadok príjmov, ale prinesie aj pozitívne fiškálne efekty plynúce zo zvýšenia zamestnanosti.
Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay považuje znižovanie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov za účinný nástroj na zvyšovanie zamestnanosti, podotýka však aj to, že zároveň vedie k výpadku zdrojov v zdravotnom poistení. Štát môže podľa neho výpadok kompenzovať zvýšením platieb za poistencov štátu. "Otázne je, či na to bude mať zdroje. Platba za poistencov štátu sa v posledných rokoch znižuje, vlani dokonca chvíľu hrozilo, že klesne pod hranicu 4 % z priemernej mzdy," skonštatoval Szalay. Inštitút navrhuje zavedenie nominálneho poistného. To by spočívalo v tom, že okrem platby solidárneho zdravotného odvodu, by si poistenec kúpil konkrétny poistný plán, podľa vlastných preferencií.
