Záťažové testy poisťovní neboli prísne
Minulý týždeň boli zverejnené výsledky záťažových testov, ktoré sa sústreďovali na správanie sa poisťovní v krízových podmienkach.
Testovanie prebiehalo pod taktovkou Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). Analytici Financial Times vidia už za samotným zverejnením výsledkov testov poisťovní pred bankovými testami istý politický krok, ktorý má dokázať, že poisťovne sú na tom lepšie. Veď kto iný sa v konečnom dôsledku podieľa na rekapitalizácii bánk okrem vlády? Sú to práve poisťovne.
Skúmalo sa 221 poisťovní a zaisťovní v rámci Európskej únie, Švajčiarska a okolitých krajín, čo predstavuje približne 60% hrubého predpísaného poistného v EÚ a individuálne v každej krajine pokryli minimálne 50% tržného objemu. Podľa správy neprešlo približne 10% testovaných skupín. Testy boli odvodené z novej smernice Solvency II, ktorá sa zameriava na reguláciu rizík v poistení a spravovanie kapitálových požiadaviek. Dobrou správou je ale to, že poisťovne ktoré neprešli, by potrebovali na splnenie minimálneho kapitálového istenia iba 4,4 miliardy eur. Táto suma nepredstavuje ani jedno percento platobnej schopnosti, ktorú poisťovne dosahovali na konci roka 2010.
Testy vychádzali z troch scenárov. Základný sa sústredil len na zhoršené podmienky. Nepriaznivý navýšil riziká najmä v makroekonomickej oblasti a posledný inflačný počítal aj s nárastom inflácie a rýchlym rastom úrokov z úverov. Zdrojmi rizík bol trh (úrokové sadzby, nehnuteľnosti), finančné (výška výnosov, investičný stupeň) a poistné (prírodné katastrofy, pandémie, zaisťovacie udalosti).
Čo sa však testom výrazne vytýka je fakt, že z veľkej časti boli podobné tým bankovým, pretože na krízových scenároch sa podieľala predovšetkým Európska centrálna banka. Faktom je, že poisťovne svoje finančné investície nesústreďujú v takej miere do periférnych a rizikových krajín medzi ktorými je napríklad aj Grécko. A aj samotné rozhodnutie nemenovať skupiny, ktoré neprešli testami podkopáva ich reálnosť. Gabriel Bernardino, predseda EIOPY povedal, že by nebolo primerané zverejňovať tieto poisťovne, pretože samotné Solvency II ešte nenadobudlo platnosť a testy mali predovšetkým informatívnu úlohu na odhalenie nedostatkov a ich odstránenie. Nedostatočnú prísnosť testov a približné zovšeobecňovanie bez konkrétnych čísiel kritizoval napríklad aj Andrew Power z Deloittu.
Skúmalo sa 221 poisťovní a zaisťovní v rámci Európskej únie, Švajčiarska a okolitých krajín, čo predstavuje približne 60% hrubého predpísaného poistného v EÚ a individuálne v každej krajine pokryli minimálne 50% tržného objemu. Podľa správy neprešlo približne 10% testovaných skupín. Testy boli odvodené z novej smernice Solvency II, ktorá sa zameriava na reguláciu rizík v poistení a spravovanie kapitálových požiadaviek. Dobrou správou je ale to, že poisťovne ktoré neprešli, by potrebovali na splnenie minimálneho kapitálového istenia iba 4,4 miliardy eur. Táto suma nepredstavuje ani jedno percento platobnej schopnosti, ktorú poisťovne dosahovali na konci roka 2010.
Testy vychádzali z troch scenárov. Základný sa sústredil len na zhoršené podmienky. Nepriaznivý navýšil riziká najmä v makroekonomickej oblasti a posledný inflačný počítal aj s nárastom inflácie a rýchlym rastom úrokov z úverov. Zdrojmi rizík bol trh (úrokové sadzby, nehnuteľnosti), finančné (výška výnosov, investičný stupeň) a poistné (prírodné katastrofy, pandémie, zaisťovacie udalosti).
Čo sa však testom výrazne vytýka je fakt, že z veľkej časti boli podobné tým bankovým, pretože na krízových scenároch sa podieľala predovšetkým Európska centrálna banka. Faktom je, že poisťovne svoje finančné investície nesústreďujú v takej miere do periférnych a rizikových krajín medzi ktorými je napríklad aj Grécko. A aj samotné rozhodnutie nemenovať skupiny, ktoré neprešli testami podkopáva ich reálnosť. Gabriel Bernardino, predseda EIOPY povedal, že by nebolo primerané zverejňovať tieto poisťovne, pretože samotné Solvency II ešte nenadobudlo platnosť a testy mali predovšetkým informatívnu úlohu na odhalenie nedostatkov a ich odstránenie. Nedostatočnú prísnosť testov a približné zovšeobecňovanie bez konkrétnych čísiel kritizoval napríklad aj Andrew Power z Deloittu.
