V rámci regulácie sa NBS vlani sústredila najmä na riešenie problematických oblastí PZP
Úpravy sa týkali najmä aplikácie systému bonus a malus, sankčného systému v prípade chýbajúceho PZP a náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia.
V rámci regulácie sa Národná banka Slovenska (NBS) v minulom roku sústredila najmä na riešenie problematických oblastí povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel (PZP). Ako ďalej v správe o činnosti útvaru dohľadu nad finančným trhom uviedla centrálna banka, úpravy sa týkali najmä aplikácie systému bonus a malus, či sankčného systému v prípade chýbajúceho PZP. Taktiež to boli náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia.
Systém bonus a malus, teda systém zliav a prirážok k poistnému, je jedným z nástrojov slúžiacich najmä na prevenciu poistných podvodov, spravodlivejšie určenie výšky poistného na základe lepšieho ocenenia individuálneho rizika poisteného a na motiváciu poistených jazdiť bezpečnejšie. Aktuálna právna úprava systému umožňuje poisťovniam postupovať rôzne, čoho výsledkom môžu byť podľa centrálnej banky aj situácie, keď je cena poistenia pre klienta s dlhodobo bezškodovým priebehom vyššia ako cena pre nového klienta s priebehom horším.
NBS konzultuje návrh zmeny predmetného systému s Ministerstvom financií SR a Slovenskou asociáciou poisťovní. Zameriava sa najmä na pevne stanovený počet tried systému, zväčšenie rozsahu informácií poskytovaných poisťovňami do registra Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) a na úpravu možnosti používať údaje z registra SKP aj na účely aplikácie systému bonus a malus.
Aktuálne okresný úrad môže ukladať pokuty za neuzatvorenie PZP, a to na základe oznámenia SKP. Predmetný systém však nemá podľa národnej banky dostatočne represívny účinok. Dôvodom sú nízke hodnoty a nízky počet pokút, ktoré navyše podľa NBS neprispievajú k financovaniu náhrad škôd, ktoré spôsobili nepoistené motorové vozidlá. Problémy spôsobuje aj kvalita registra motorových vozidiel, ktorý obsahuje aj aktuálne neexistujúce vozidlá, resp. vozidlá patriace zaniknutým osobám, a tým sťažuje prácu s párovaním informácií v registri SKP.
NBS je preto v aktívnej diskusii s jednotlivými ministerstvami a poslancami v záujme riešiť vzniknutú situáciu, a to návrhom „vyčistenia“ registra motorových vozidiel v prvom kroku. Teda vyradením vozidiel, ktoré nemajú uhradené PZP v danom období. Následne by sa mala zmeniť úprava sankčného systému, spočívajúcou v zavedení odoberania poznávacích značiek motorových vozidiel ako sankcie za nezaplatenie PZP.
Ďalším z problémov je podľa centrálnej banky náhrada nemajetkovej ujmy z PZP. V poslednom období sa výrazne zvýšil počet žalôb, predmetom ktorých sú nároky pozostalých po obeti dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy z PZP, a to vo vysokých sumách. Nejednotná súdna prax v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy v súčasnosti podľa NBS spôsobuje, že pre poisťovňu je pri kalkulácii poistného v PZP značne komplikované správne určiť výšku poistného, ako aj technických rezerv. NBS vyvíja v tejto súvislosti pravidelne iniciatívu na legislatívne zmeny Občianskeho zákonníka a zákona o PZP, ktoré by viedli k odstráneniu súčasných problémov vyplývajúcich z nedostatočnej právnej úpravy oblasti náhrady nemajetkovej ujmy.
Systém bonus a malus, teda systém zliav a prirážok k poistnému, je jedným z nástrojov slúžiacich najmä na prevenciu poistných podvodov, spravodlivejšie určenie výšky poistného na základe lepšieho ocenenia individuálneho rizika poisteného a na motiváciu poistených jazdiť bezpečnejšie. Aktuálna právna úprava systému umožňuje poisťovniam postupovať rôzne, čoho výsledkom môžu byť podľa centrálnej banky aj situácie, keď je cena poistenia pre klienta s dlhodobo bezškodovým priebehom vyššia ako cena pre nového klienta s priebehom horším.
NBS konzultuje návrh zmeny predmetného systému s Ministerstvom financií SR a Slovenskou asociáciou poisťovní. Zameriava sa najmä na pevne stanovený počet tried systému, zväčšenie rozsahu informácií poskytovaných poisťovňami do registra Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) a na úpravu možnosti používať údaje z registra SKP aj na účely aplikácie systému bonus a malus.
Aktuálne okresný úrad môže ukladať pokuty za neuzatvorenie PZP, a to na základe oznámenia SKP. Predmetný systém však nemá podľa národnej banky dostatočne represívny účinok. Dôvodom sú nízke hodnoty a nízky počet pokút, ktoré navyše podľa NBS neprispievajú k financovaniu náhrad škôd, ktoré spôsobili nepoistené motorové vozidlá. Problémy spôsobuje aj kvalita registra motorových vozidiel, ktorý obsahuje aj aktuálne neexistujúce vozidlá, resp. vozidlá patriace zaniknutým osobám, a tým sťažuje prácu s párovaním informácií v registri SKP.
NBS je preto v aktívnej diskusii s jednotlivými ministerstvami a poslancami v záujme riešiť vzniknutú situáciu, a to návrhom „vyčistenia“ registra motorových vozidiel v prvom kroku. Teda vyradením vozidiel, ktoré nemajú uhradené PZP v danom období. Následne by sa mala zmeniť úprava sankčného systému, spočívajúcou v zavedení odoberania poznávacích značiek motorových vozidiel ako sankcie za nezaplatenie PZP.
Ďalším z problémov je podľa centrálnej banky náhrada nemajetkovej ujmy z PZP. V poslednom období sa výrazne zvýšil počet žalôb, predmetom ktorých sú nároky pozostalých po obeti dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy z PZP, a to vo vysokých sumách. Nejednotná súdna prax v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy v súčasnosti podľa NBS spôsobuje, že pre poisťovňu je pri kalkulácii poistného v PZP značne komplikované správne určiť výšku poistného, ako aj technických rezerv. NBS vyvíja v tejto súvislosti pravidelne iniciatívu na legislatívne zmeny Občianskeho zákonníka a zákona o PZP, ktoré by viedli k odstráneniu súčasných problémov vyplývajúcich z nedostatočnej právnej úpravy oblasti náhrady nemajetkovej ujmy.
