Slovensko má v priemere najväčšie polia zo všetkých krajín Európskej únie
Počet monokultúrnych polí dosiahol v roku 2019 takmer 15-tisíc, ich celková rozloha zaberala takmer 46 percent všetkých poľnohospodárskych území Slovenska.
Slovensko má v priemere najväčšie polia zo všetkých krajín Európskej únie (EÚ). Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Martin Haluš. Kým priemerná rozloha poľa v krajinách EÚ je 3,9 hektára, priemer polí na Slovensku je 12 hektárov. Polia zaberajú takmer polovicu územia Slovenska a podobne ako lesy, sú dôležitou súčasťou životného prostredia. Ochrane poľnohospodárskej krajiny sa podľa IEP venuje iba málo pozornosti. Na slovenských poliach panuje značná monokultúra a veľké plochy zasiatej kukurice a pšenice. Tá v konečnom dôsledku spôsobuje stratu biodiverzity a zároveň zhoršuje kvalitu pôdy, čo sa odráža na kvalite životného prostredia. IEP považuje za potrebné zmeniť Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) Slovenska.
Hoci je územie Slovenska členitejšie než napríklad Poľsko alebo Maďarsko, jeho polia sú paradoxne väčšie. Problémovými sú hlavne nížiny a pahorkatiny na juhozápade a v menšej miere na juhovýchode krajiny. Trnavský a Nitriansky kraj majú priemernú rozlohu polí vyše 18 hektárov, čo je spolu s nemeckým spolkovým štátom Meklenbursko-Predpomoransko najviac zo všetkých regiónov v strednej Európe. Počet monokultúrnych polí dosiahol v roku 2019 takmer 15-tisíc, ich celková rozloha zaberala takmer 46 percent všetkých poľnohospodárskych území Slovenska.
IEP vysvetľuje, že orná pôda je náchylnejšia na poškodenie v nížinách, trpí veternou eróziou, na členitejších územiach vodnou. Erózie prinášajú finančné aj ekologické škody. Obrovské polia nepredelené pásmi vegetácie zhoršujú dôsledky sucha a prispievajú k prehrievaniu krajiny, keďže voda z nich sa rýchlo odparí alebo odtečie. Zmena klímy prispieva k znižovaniu biodiverzity, urýchľuje jej úbytok, a naopak, pokles biodiverzity znižuje schopnosť ekosystému odolávať pôsobeniu environmentálnych zmien.
Podľa inštitútu by niekoľko zmien v SPP mohlo priniesť celkovú zmenu situácie. Polia by mohli byť rozdelené na menšie plochy biopásmi, teda plochami s nasadenou lesnou zeleňou. Vďaka ich zavedeniu by sa počet polí na Slovensku zvýšil o približne 17-tisíc. Zelené prvky biopásov by zároveň pôsobili ako vetrolamy, takže by naplno neprepúšťali vietor, čím by sa čiastočne skorigovalo vysušovanie plodín a pozitívne by pôsobili aj na biodiverzitu. Zmeniť by sa mala aj politika pestovania plodín. Jednotlivé druhy by na poliach mali byť obmieňané, čím by sa podľa IEP znížilo znehodnocovanie pôdy.
IEP je nezávislý analytický útvar Ministerstva životného prostredia SR (MŽP). Jeho úlohou je príprava a poskytovanie analýz a prognóz v oblasti životného prostredia pre vládu, MŽP aj verejnosť.
