Slovensko je štvrtou najotvorenejšou krajinou EÚ, dopady koronakrízy sú preto negatívnejšie

Pandémia Covid-19 a s ňou súvisiace opatrenia v SR a vo svete sa podpísali pod ekonomický vývoj Slovenska. Zahraničný obchod či priemyselná produkcia zaznamenávajú v posledných mesiacoch v SR rekordne vysoké medziročné prepady, hrubý domáci produkt (HDP) zaznamenal v prvom štvrťroku 2020 jeden z najvýraznejších poklesov v rámci krajín EÚ. "Dôvodom je, že sme malá, otvorená a proexportne orientovaná ekonomika. Typické prívlastky, ktoré sa používajú v súvislosti s našou ekonomikou hlavne v časoch recesie. Tak ako sú v dobrých časoch dôvodom jej prosperity, v horších časoch sa stávajú jej Achillovou pätou," konštatuje to analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Zapojenie krajín do medzinárodného obchodu a teda odklon od absolútnej sebestačnosti ilustruje práve ukazovateľ otvorenosti ekonomiky. Spomínaný ukazovateľ vyjadruje podiel súčtu exportu a importu tovarov a služieb na celkovom HDP krajiny za určité časové obdobie. "Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu v roku 2019 dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky 185 % HDP. Hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska vlani vyviezli, sa podieľala na HDP krajiny 93 %. Podiel dovozu bol mierne nižší a z HDP predstavoval 92 %," ozrejmila Sadovská.

Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky na úrovni 185 % HDP bola vlani podľa analýzy štvrtou najvyššou v rámci EÚ. Vyššiu mieru otvorenosti vykázali už iba Luxembursko (382 % HDP), Malta (261 % HDP) a Írsko (239 % HDP). Spomedzi krajín V4 sa na Slovensko doťahuje Maďarsko, v prípade ktorého sa export tovarov a služieb spolu s importom podieľal na celkovom HDP ekonomiky 163 %. V prípade ČR bola vlani otvorenosť na úrovni 145 % HDP. Najmenej otvorenou ekonomikou v rámci V4 je Poľsko, v roku 2019 s hodnotou ukazovateľa 106 % HDP. Najmenej otvorenými ekonomikami v EÚ boli počas uplynulého roku Taliansko, Francúzsko a Španielsko s úrovňami ukazovateľa 60 – 70 % HDP.

"Vysoká otvorenosť je vítaná, hoci nie až natoľko omieľaná, v časoch priaznivého globálneho ekonomického vývoja. V takomto čase rastúci dopyt zo zahraničia po našich výrobkoch a službách znamená nielen rast produkcie, ale aj zlepšenie situácie na trhu práce. Na druhej strane v časoch ochladzovania či recesie dochádza k útlmu zahraničného dopytu po našich tovaroch a službách, čoho následkom je slabšia produkcia s rizikom negatívneho dosahu aj na trh práce. Čím väčšia otvorenosť ekonomiky, tým väčšia citlivosť na zmeny vonkajšieho prostredia," ozrejmila Eva Sadovská.

Práve pre vysokú mieru otvorenosti či orientácii na export je pre Slovensko dôležitý boj s pandémiou a vývoj ekonomiky nielen u nás, ale aj v zahraničí, predovšetkým u najväčších obchodných partnerov SR. "Sú nimi hlavne Nemecko a Česko, ale aj Francúzsko, Taliansko, Rakúsko či Španielsko. Všetky spomenuté krajiny sa ale rovnako ako my pasujú s prepadom ekonomiky. Zatiaľ sa jedine Maďarom a Poliakom podarilo udržať počas prvého štvrťroka 2020 hoci pomalší, ale predsa, medziročný rast HDP," uzavrela analytička.