Slováci pokladajú November 1989 za pozitívnu udalosť, SNP alebo nezávislosť si však cenia viac

Ľudia na Slovensku pokladajú November 1989 za jednu z pozitívnych historických udalostí. Väčšina občanov Slovenska sa zhoduje v názore, že zmena spoločenského systému po novembri 1989 stála za to. Česi však hodnotia November 1989 dlhodobo priaznivejšie ako Slováci. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na November 1989, ktorý v septembri uskutočnili Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou Focus na Slovensku a v Českej republike Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR. Na dnešnej tlačovej besede výsledky výskumu predstavili zástupcovia inštitúcií, ktoré výskum uskutočnili.

Ako v súvislosti s výsledkami výskumu konštatovala Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), slovenské hodnotenie je od českého odlišné väčšou rezervovanosťou k Nežnej revolúcii. Spôsobuje to, že situáciu pred rokom 1989 na Slovensku vnímali ľudia pozitívnejšie a potreba spoločenskej zmeny na Slovensku bola slabšia. Vplýval na to oneskorený príchod modernizácie a civilizačných vymožeností na Slovensko. Na hodnotenie Slovákov má zároveň vplyv tranformácia v 90. rokoch, ktorá obyvateľov Slovenska viac zasiahla. Slováci sú celkovo v hodnotení politického a ekonomického systému pred novembrom 1989 menej kritickí ako Česi. Najkritickejší postoj k politicko-spoločenskej zmene v roku 1989 majú nezamestnaní a dôchodcovia. Najviac November ´89 podporujú na Slovensku pracujúci a naopak v Česku študenti. V hodnotení súčasnej situácie sú Slováci kritickejší ako ich západní susedia.

Konkrétne Nežnú revolúciu hodnotí kladne 56 percent respondentov zo Slovenska, ambivalentne, teda rezervovane či nerozhodne 29 percent a záporne 12 percent respondentov. Ešte priaznivejšie hodnotia ľudia na Slovensku Slovenské národné povstanie (71 percent kladných hodnotení), vznik samostatného Slovenska (64 percent), obdobie prvej Československej republiky (63 percent) a vstup Slovenska do EÚ (61 percent). Hodnotenie Nežnej revolúcie je pritom na Slovensku prevažne priaznivé dlhodobo . Pred piatimi rokmi, v roku 2014 malo na ňu pozitívny názor 51 percent, rezervovaný postoj zastávalo 28 percent a negatívny 29 percent. Pred desiatimi rokmi, v roku 2009, Nežnú revolúciu na Slovensku kladne hodnotilo 57 percent, rezervovane 21 percent a záporne 14 percent opýtaných. Česi hodnotia November 1989 dlhodobo priaznivejšie ako Slováci. Pozitívne Nežnú revolúciu v roku 2014 vnímalo 61 percent obyvateľov Česka a tento rok 66 percent.

Ako historickú udalosť November 1989 častejšie kladne hodnotia ľudia s vysokoškolským vzdelaním a tiež 25 až 44-roční. Podľa príklonu k politickým stranám Nežnú revolúciu vidia pozitívne častejšie prívrženci SaS a PS/Spolu, ale aj kritici prednovembrového politického a ekonomického systému a optimisti v očakávaniach od budúceho vývoja a napokon aj prívrženci členstva Slovenska v EÚ a NATO.

Naopak November 1989 častejšie záporne hodnotia ľudia so základným vzdelaním, tiež vo veku nad 65 rokov. Podľa politickej orientácie Nežnú revolúciu negatívne vnímajú najčastejšie prívrženci Smeru-SD a ĽSNS, ľudia priaznivo hodnotiaci politický a ekonomický systém pred rokom 1989 a pesimisti v očakávaniach od budúceho vývoja. Do tejto skupiny patria aj odporcovia členstva Slovenska v EÚ a NATO.

Z hlavných zistení výskumu ďalej vyplýva, že pohľad slovenskej verejnosti na Nežnú revolúciu a jej následky je podobný ako pohľad českej verejnosti. Výrazná väčšina občanov na jednej strane priaznivo hodnotí nadobudnuté slobody a na strane druhej prevažuje kritické hodnotenie zmien v oblasti zdravotníctva, sociálnych istôt a bezpečnosti občanov. V oboch republikách občania rezervovane hodnotia možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia. Rovnako vnímajú aj rovnosť pred zákonom a nedostatočné uplatňovanie princípu zásluhovosti, teda šancu ľudí získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce. Slovenská verejnosť je vo všeobecnosti mierne kritickejšia ako česká. Vidí menej priaznivých vplyvov vývoja po roku 1989 na situáciu ľudí v rôznych oblastiach života. Kritickejšie hodnotí aj následky ponovembrových zmien pre rozličné skupiny obyvateľstva.

Zber dát k výskumu na Slovensku uskutočnila agentúra Focus od 11. do 17. septembra formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1027 respondentov, ktorí reprezentujú slovenskú populáciu vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Zber dát v Českej republike realizovalo Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR od 7. do 17. septembra formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1046 respondentov, ktorí reprezentujú českú populáciu vo veku nad 15 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Pri analýze postojov slovenskej verejnosti boli použité aj staršie výskumy IVO a Focusu. Výskum bol podporený grantom „Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe“.