Rast minimálnej mzdy ovplyvní aj náklady nemocníc
Kým odvodová odpočítateľná položka (OOP) poskytne kompenzáciu zvýšenej minimálnej mzdy v prvom a druhom stupni náročnosti práce, v prípade ostatných kategórií pracovníkov pocítia zamestnávatelia negatívne dopady. Vyplýva to z vyjadrení Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
Ako konštatoval jej prezident Rastislav Machunka, v štvrtom stupni, kam sú zaradené napríklad zdravotné sestry a pôrodné asistentky, kompenzácia už nebude a pre zdravotnícke zariadenia to bude znamenať nárast nákladov na tarifnú mzdu a odvody o približne 60 eur. Bežnej regionálnej nemocnici sa tak pri 200 sestrách zdvihnú náklady o 144 tis. eur ročne.
"Vieme, že dlhodobý problém mzdových nákladov, ktorý nie je riešený platbami zo strany zdravotných poisťovní, vytvára v ekonomikách nemocníc paradoxnú situáciu, kedy niekde až 80-90 % nákladov nemocníc tvoria mzdové náklady," uviedol Machunka. Trend sa podľa neho ešte prehĺbi, ak bude prijatý súčasný návrh minimálnej mzdy a OOP.
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) prepočítala dopad navýšenia minimálnej mzdy u 11 vybraných členov na takmer 1,2 mil. eur ročne bez započítania odvodov. Asociácia upozorňuje na to, že nemocnice sa môžu ešte viac zadlžovať, prípadne pristúpia na zmenu organizácie práce, a to nahrádzanie kvalifikovaných zamestnancov menej kvalifikovanými. "To znamená napríklad nahradzovanie sestier zdravotníckymi asistentmi, ďalej ich nahradenie sanitármi, ďalej ich nahradenie pomocníkmi v zdravotníckom zariadení," uviedla ANS s tým, že takouto cestou ísť nechce. Následne sa podľa asociácie budú znižovať stavy v nemocniciach, prípadne zatvárať oddelenia, alebo aj celé nemocnice.
ANS nesúhlasí s predloženým návrhom minimálnej mzdy a žiada, aby všetky zákonné zmeny spôsobujúce zvýšenie osobných nákladov nemocníc boli kryté v štátnom rozpočte, v kapitole zdravotníctvo, keďže aktuálny návrh tieto skutočnosti nezohľadňuje. S návrhom sa nestotožnila ani AZZZ, hoci víta zníženie odvodového zaťaženia. Podľa Machunku, pri raste minimálnej mzdy o dve až tri percentá a zavedení OOP by bol potenciál na vytvorenie nových pracovných miest, pri osempercentnom náraste však predpokladá problémy s udržaním existujúcich miest. "Prepásla sa možnosť, ako pri takto dobre nastavenej odpočítateľnej odvodovej položke vytvoriť nové pracovné miesta pre tých najslabších, pre tých, ktorí predtým prišli o prácu," dodal prezident AZZZ SR.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 352 eur na 380 eur. Išlo by o nárast o 7,95 %.
Ako konštatoval jej prezident Rastislav Machunka, v štvrtom stupni, kam sú zaradené napríklad zdravotné sestry a pôrodné asistentky, kompenzácia už nebude a pre zdravotnícke zariadenia to bude znamenať nárast nákladov na tarifnú mzdu a odvody o približne 60 eur. Bežnej regionálnej nemocnici sa tak pri 200 sestrách zdvihnú náklady o 144 tis. eur ročne.
"Vieme, že dlhodobý problém mzdových nákladov, ktorý nie je riešený platbami zo strany zdravotných poisťovní, vytvára v ekonomikách nemocníc paradoxnú situáciu, kedy niekde až 80-90 % nákladov nemocníc tvoria mzdové náklady," uviedol Machunka. Trend sa podľa neho ešte prehĺbi, ak bude prijatý súčasný návrh minimálnej mzdy a OOP.
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) prepočítala dopad navýšenia minimálnej mzdy u 11 vybraných členov na takmer 1,2 mil. eur ročne bez započítania odvodov. Asociácia upozorňuje na to, že nemocnice sa môžu ešte viac zadlžovať, prípadne pristúpia na zmenu organizácie práce, a to nahrádzanie kvalifikovaných zamestnancov menej kvalifikovanými. "To znamená napríklad nahradzovanie sestier zdravotníckymi asistentmi, ďalej ich nahradenie sanitármi, ďalej ich nahradenie pomocníkmi v zdravotníckom zariadení," uviedla ANS s tým, že takouto cestou ísť nechce. Následne sa podľa asociácie budú znižovať stavy v nemocniciach, prípadne zatvárať oddelenia, alebo aj celé nemocnice.
ANS nesúhlasí s predloženým návrhom minimálnej mzdy a žiada, aby všetky zákonné zmeny spôsobujúce zvýšenie osobných nákladov nemocníc boli kryté v štátnom rozpočte, v kapitole zdravotníctvo, keďže aktuálny návrh tieto skutočnosti nezohľadňuje. S návrhom sa nestotožnila ani AZZZ, hoci víta zníženie odvodového zaťaženia. Podľa Machunku, pri raste minimálnej mzdy o dve až tri percentá a zavedení OOP by bol potenciál na vytvorenie nových pracovných miest, pri osempercentnom náraste však predpokladá problémy s udržaním existujúcich miest. "Prepásla sa možnosť, ako pri takto dobre nastavenej odpočítateľnej odvodovej položke vytvoriť nové pracovné miesta pre tých najslabších, pre tých, ktorí predtým prišli o prácu," dodal prezident AZZZ SR.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 352 eur na 380 eur. Išlo by o nárast o 7,95 %.
