Problém odškodňovania nemajetkovej ujmy z PZP sa stále ešte nevyriešil

Problém odškodňovania nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia (PZP) je dlhoročnou šedou zónou. Slovenské súdy začali priznávať nemajetkovú ujmu, hoci to podľa poisťovní nemá žiadnu oporu v zákone. Náhradu požadujú pozostalí od poisťovne škodcu. Snahy poisťovní a aj Národnej banky Slovenska zjednotiť výklad práva sa nijako neposunuli. "Poisťovne nemôžu samé vyplácať takéto nároky, pretože nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je krytý zákonom," povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.

Zákon priznáva poškodeným bez ďalšieho obmedzenia škody na zdraví a náklady pri usmrtení, ako aj škody na majetku. Aj keď časť právnikov tvrdí, že slovenské právo vychádza z užšej koncepcie škody ako takej, v súdnej praxi sa v posledných rokoch vyskytol veľký rozsah rozhodnutí od zamietnutia odškodnenia pozostalých za úmrtie ich príbuzného až po uznanie odškodnenia príbuzných obete v desiatkach tisíc eur. "Ak by sa ustálila prax s vysokými čiastkami na odškodnenie, systém PZP by to neuniesol," konštatuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Povinné zmluvné poistenie je totiž na Slovensku podľa neho neúmerne lacné a aj bez odškodnenia nemajetkovej ujmy je neustále v strate.

Zvláštna na žalobách je podľa Búlika snaha príbuzných získať odškodnenie za duševné útrapy a zásah do súkromia, ktorú im spôsobilo úmrtie blízkej osoby. Koncepcia povinného poistenia totiž počítala od začiatku iba s krytím bezprostredných škôd, čiže v prípade zdravia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pre posádku poškodeného auta. "Sporné žaloby však idú výrazne za tento rámec a v niečom laikom pripomínajú súdnu prax v USA, v ktorej je prakticky žalovateľné všetko. Osobne si myslím, že by táto oblasť potrebovala striktné usmernenie, aby povinné zmluvné poistenie krylo výlučne bezprostredné škody. V opačnom prípade bude nevyhnutné razantne zvýšiť cenu povinného zmluvného poistenia, čo bezpochyby narazí na odpor širokej verejnosti," dodal Búlik.

Podľa Feketeho nie všetky ujmy, za ktoré niekto zodpovedá, musia byť kryté aj poistením. Medzi nekryté ujmy patrí ujma v osobnostnej sfére, teda aj ujma pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy - náhrada za smútok. Objednávka štátu na poistné krytie v zákone o PZP bola pri jeho vzniku podľa Feketeho vymedzená tak, že sa majú preplácať len škody na zdraví, majetku, trovy advokáta, regresné nároky sociálnej a zdravotnej poisťovne. Nemajetková ujma do rozsahu krytia nie je teraz ani v minulosti nebola zahrnutá. "Súdy túto skutočnosť ignorujú. Je to dôsledok toho, že časť sudcov si sudcovskú nezávislosť vysvetľujú ako nezávislosť od zákona. To je hlboké nedorozumenie," hovorí Fekete.

Poisťovne už niekoľko rokov spolu s Národnou bankou Slovenska tlačia na to, aby štát jasne a zrozumiteľne povedal, či má záujem na krytí týchto ujem. "Vypracovali sme návrh zákona a predložili ministerstvu spravodlivosti, ktoré našu iniciatívu odložilo na neurčito," povedal Fekete. Za celý poistný trh sa vlani výška žalovaných súm o náhradu nemajetkovej ujmy blížila podľa neho k sume 90 mil. eur. "Boli aj také prípady, keď okresný súd priznal každému pozostalému odškodnenie po 100-tisíc eur, ale v obdobnom prípade iný okresný súd priznal už iba po 10-tisíc eur. Takže sa pohybujeme vo fiktívnych číslach. Keď klienti počujú, že súd niekomu priznal 100-tisíc eur, tak zrejme nepôjdu pýtať peniaze do poisťovne, ale pôjdu za advokátom," dodal Fekete.