Poslanci schválili odklady platenia preddavkov na daň z príjmov a umorovanie strát

Parlament schválil posledné body sľubované v takzvanej Prvej pomoci zamestnancom a podnikateľom. Ide o odklad platenia preddavkov na daň z príjmu pre podnikateľov s poklesom príjmu minimálne o 40 %, a tiež umožnenie umorenia daňovej straty z predchádzajúcich rokov. Poslanci totiž schválili novelu Lex korona vo finančnej oblasti, v ktorej tiež spresňujú už predošlé schválené opatrenia v daňovej a colnej oblasti. Za novelu zákona hlasovalo 141 poslancov, traja poslanci sa hlasovania zdržali.

Umožnenie rozšíreného umorovania strát podnikov sa napokon nebude vzťahovať na neuplatnené straty od roku 2014, ale až od roku 2015 do roku 2018, a bude limitované maximálnou sumou 1 milión eur. Toto opatrenie pritom bude mať podľa rezortu financií negatívny dopad na daňové príjmy vyše 42 miliónov eur.

Možnosť neplatenia preddavkov na daň z príjmov si daňovníci, ktorých príjmy v stanovenom období klesnú minimálne o 40 %, budú môcť uplatniť prvýkrát na preddavky splatné v máji 2020. "Preddavky na daň z príjmov, ktoré mali byť v tomto období zaplatené, sa nebudú doplácať po skončení pandémie. Daňovník si daňovú povinnosť vyrovná až pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020," uviedol rezort financií. Toto opatrenie tak bude mať dopad iba na hotovostnú bázu rozpočtu.

Poslanci odsúhlasili aj zmeny pre prijímateľov dvoch percent z dane, ktorým pre pandémiu posúvajú na neskôr termíny, dokedy musia peniaze z asignácie využiť. Spresňuje sa, že daňová kontrola či daňové konanie, ktoré sa začali počas pandémie, sa prerušia iba na základe žiadosti daňového subjektu. Daňové kontroly budú prerušené dňom nasledujúcim po podaní žiadosti daňového subjektu o prerušenie daňovej kontroly až do skončenia pandémie. Ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňovej kontroly, v takejto daňovej kontrole sa bude naďalej pokračovať. Rovnaký postup sa uplatní aj v daňovom konaní.

Zmenou tiež prejde správa pohľadávok štátu, pri ktorých za dodržania stanovených podmienok umožní uzatvárať nové dohody o splátkach. Drobné zmeny sa tiež dotknú uplatňovania daňových preplatkov, aby sa zabránilo špekulatívnemu konaniu. Upravuje sa tiež spôsob doručovania rozhodnutí v colnej oblasti. Ďalším schváleným opatrením je nezverejňovanie daňovníkov, ktorým v období pandémie potenciálne vznikne dôvod na zrušenie registrácie pre DPH na webe finančnej správy. Uvedení tam budú, až keď si povinnosti nesplnia ani mesiac po skončení pandémie. Zmeny sa tiež týkajú colných nedoplatkov a preplatkov pri platiteľoch DPH. Zároveň sa v čase pandémie zmierňujú podmienky pri uvádzaní minerálneho oleja s požadovaným obsahom biozložky do voľného obehu.

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh šéfa finančného výboru NR SR Mariána Viskupiča (SaS), podľa ktorého sa emisie štátnych cenných papierov vydané v období pandémie nebudú započítavať do limitov určených v zákone o štátnom rozpočte na rok 2020 a v zákone o štátnom dlhu a štátnych zárukách. "Týmto spôsobom sa umožní plynulé financovanie štátu počas celého roka 2020," zdôvodnil Viskupič. Pre neplánované väčšie výdavky a menšie príjmy si štát totiž v tomto roku bude musieť požičať cez emisie štátnych cenných papierov výrazne vyššiu sumu ako 5,4 miliardy eur, ktorá je schválená v zákone o štátnom rozpočte na tento rok. Zvýšenie tejto hodnoty je pritom podľa zákona o štátnom dlhu limitované sumou 6,3 miliardy eur. "Štát pravdepodobne dosiahne hodnotu 6,3 miliardy už v máji," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu.

Novela zákona tiež pomôže samosprávam, ktorým umožňuje až do konca roka 2020 použiť príjmy z poplatku za rozvoj aj na úhradu bežných výdavkov. Upravujú sa aj lehoty pri oznamovacích povinnostiach a daňových priznaniach ďalších miestnych daní.