Ozdravný plán VšZP mal byť ambicióznejší, zhodnotilo INEKO

Ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) mal byť podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ambicióznejší. Ako uviedol analytik INEKO Dušan Zachar v blogu inštitútu, napriek veľkým finančným problémom zvolilo súčasné vedenie poisťovne tempo ozdravného procesu, ktoré nie je príliš vysoké. "Nevedie príliš tŕnistou cestou a ešte k tomu počíta aj s oddychovými stanovišťami s vankúšmi, kde jej má štát poskytovať finančnú infúziu, či skôr nepovolený doping?" konštatoval Zachar.

Podľa informácií vyplývajúcich z predbežnej účtovnej závierky za rok 2016 bude očakávaná strata poisťovne vo výške približne 200 miliónov eur. Ozdravný plán poisťovne schválil koncom decembra minulého roka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 

Na tento rok si dala VšZP za cieľ zmiernenie tempa rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Po uskutočnení úsporných opatrení vo výške minimálne 115 miliónov eur majú náklady medziročne narásť približne o jedno percento, čo je zhruba o tri percentuálne body menej, ako predpokladala VšZP bez uskutočnenia úsporných opatrení. "Človek by si povedal, fajn, veď pri rýchlejšie rastúcich výnosoch (+ 3,5 percenta) sa nožnice zatvárajú. Áno, ale mohli by sa rýchlejšie. Treba si totiž tiež uvedomiť, že aj v súčasnosti vytvára VšZP stratu, ktorú plánujú jej súčasní manažéri produkovať podľa znenia ozdravného plánu aj v roku 2018," vysvetlil analytik.

K vyrovnanému, respektíve mierne prebytkovému hospodáreniu, má všeobecná zdravotná prísť až v roku 2019, a to za predpokladu prijatia úsporných opatrení počas najbližších troch rokov. "Navyše, tvorcovia ozdravného plánu žiadajú externé dofinancovanie VšZP vo výške 150 miliónov eur z dôvodu zabezpečenia jej platobnej schopnosti - čiže možno od nás všetkých," argumentuje Zachar.

Analytik tiež dodáva, že na základe infožiadosti zistili, že v januári 2017 bola z kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR uhradená VšZP mimoriadna zálohová platba poistného za poistencov štátu vo výške 55 mil. eur pre posilnenie platobnej schopnosti, ktorá má byť zúčtovaná v rámci rozpočtového roku.

VšZP by mala podľa Zachara svoje finančné problémy riešiť prioritne sama, bez pomoci štátu. Ako upozornil, štátna pomoc vytvára nerovné podmienky a deformuje trhové prostredie, v ktorom súkromné poisťovne nemôžu v prípade ich problémov očakávať pomoc zo strany štátu. "Pokým úsporné opatrenia nedosiahnu svoj maximálny potenciál, nemalo by sa uvažovať o pomoci VšZP zo strany štátu," dodal Zachar.

Príliš rýchla a vysoká štátna pomoc poisťovni vysiela podľa neho totiž do budúcnosti negatívny signál, že v štátnom zdravotníctve sa zle hospodáriť a nešetriť celkom oplatí. Po úsporných opatreniach má VšZP k dispozícii ešte aj ďalšie možnosti ako riešiť svoju platobnú schopnosť a kapitálovú vybavenosť - vzatie si úveru, vrátane podriadeného dlhu, vydanie dlhopisov, predaj pohľadávok.

Jednou z možností je podľa Zachara pristúpiť k transparentnému odpredaju časti poistného kmeňa VšZP. "Najlepšie takému súkromnému subjektu alebo viacerým, ktorí by na náš trh so zdravotným poistením priniesli nový know-how a zvýšili by konkurenciu súčasným poisťovniam. VšZP by stratila svoje dominantné postavenie a súčasný oligopol by prestal existovať, čo by prospelo celému zdravotníckemu prostrediu," uzavrel analytik.