Obce a mestá môžu výrazne pomôcť ozeleniť Slovensko, tvrdí IEP

Samosprávy môžu výrazne prispieť k zlepšeniu životného prostredia na Slovensku. Môžu znižovať emisie, bojovať proti dopadom klimatických zmien či zlepšovať nakladanie s odpadmi. V novej analýze to tvrdí Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

Riaditeľ IEP Martin Haluš v analýze upozorňuje, že z dôvodu vystavenia znečistenému ovzdušiu registruje Slovensko ročne viac ako 3 800 predčasných úmrtí, pričom zlá kvalita ovzdušia ohrozuje nielen zdravie, ale predstavuje aj vysoké ekonomické náklady. Samosprávy môžu pomôcť prijímaním opatrení „šitých na mieru“. Mohli by, napríklad, motivovať ľudí využívať čistejšie formy dopravy, obmedzovať vstup automobilov do mesta vrátane nákladnej dopravy či poskytovať určité výhody obyvateľom bez áut. Možnosťou je aj prijatie zákazu vykurovať tuhými palivami, pretože domácnosti vykurované tuhým palivom sú popri priemysle a doprave najväčším znečisťovateľom ovzdušia. V neposlednom rade by mali obce a mestá zvyšovať energetickú hospodárnosť verejných budov.

Na Slovensku končí na skládkach až 55 percent komunálneho odpadu, aj v triedení a recyklácii odpadu Slovensko zaostáva. Riešením je podľa analýzy motivovať obyvateľov, aby produkovali čo najmenej odpadu a aby ho triedili. Jednou z možností je zaviesť množstvový zber, ktorý má iba necelých šesť percent slovenských miest a obcí. Pri množstvovom zbere je výška poplatku priamo úmerná množstvu odovzdaných odpadov za daný čas. Takýto systém podľa IEP zníži množstvo zmesového odpadu v priemere o 22 percent oproti obciam s paušálnym poplatkom. Zvýši sa tiež triedenie plastov v priemere o 15 percent a skla o deväť percent. Snažiť by sa mali najmä mestá, kde sa vyprodukuje o 55 percent viac odpadu na obyvateľa ako na vidieku. Mestský obyvateľ vyprodukuje ročne 436 kg odpadu, vidiečan len 281 kg. Samosprávy by tiež mali bojovať proti nelegálnym skládkam, a to úpravou terénu alebo fyzickými bariérami. Veľmi dôležitá je pritom osveta a vzdelávanie občanov v tejto oblasti.

Samosprávy by mali pri svojich rozhodnutiach brať zreteľ na klimatické zmeny, ktoré sa dotýkajú aj Slovenska. Nutnosťou je revitalizácia veľkých betónových plôch a výsadba vhodných druhov rastlín a stromov. Potrebné je tiež zachytávať dažďovú vodu a dobudovať závlahové systémy. Analýza prináša aj príklady dobrej praxe v tejto oblasti, pričom menuje konkrétne Zvolen, ktorý pristupuje komplexne k adaptácii na zmenu klímy. Zvolen má napríklad vegetačnú strechu na autobusovej stanici vo výmere 1000 m2, využíva dažďovú vodu, napríklad na splachovanie toaliet na mestskom úrade a začal s budovaním dažďových záhrad a vsakovacích plôch pre zachytávanie vody na území.