NKÚ hľadá v systéme 2,5 miliardy, súkromné poisťovne čelia tvrdej kritike

V ostatných dňoch zazneli z úst predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho viaceré kritické vyjadrenia na adresu súkromných subjektov v zdravotníctve, vrátane zdravotných poisťovní. Reakciu na tieto tvrdenia zverejnil vo svojom blogu generálny riaditeľ a predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.

zdravotnictvo-IvanS

Podľa jeho slov predseda NKÚ pri interpretácii výsledkov kontroly v zdravotníctve pracuje s naratívmi ako „parazitovanie“, „lobistické ovládanie“ či „zvýhodňovanie cez zmluvy“. Tieto tvrdenia majú podľa Kultana naznačovať, že súkromné spoločnosti – najmä tie, ktoré poskytujú efektívnu zdravotnú starostlivosť – stoja za tým, že v sektore chýba 2,5 miliardy eur investovaných za posledné štyri roky.

Kultan v blogu upozorňuje, že v skutočnosti boli tieto peniaze využité najmä na zvyšovanie platov zdravotníkov, ktoré boli výsledkom nátlakových akcií počas vlád Eduarda Hegera aj Roberta Fica. Pacienti z týchto peňazí podľa Dôvery nedostali žiadne reálne benefity – nedošlo k skráteniu čakacích lehôt, nezvýšila sa dostupnosť služieb ani ich kvalita.

Za pretrvávajúci mýtus označuje Kultan aj opakované tvrdenia o tom, že súkromné zariadenia „vyberajú hrozienka“ a štátne nemocnice musia znášať náročné výkony. Upozorňuje, že politici v minulosti sami bránili súkromníkom prevádzkovať koncové nemocnice, aby mohli tvrdiť, že súkromný sektor nie je ochotný robiť náročnú medicínu. Za príklad uvádza nemocnicu Bory, ktorú postavila skupina Penta a ktorá podľa Dôvery poskytuje komplexnú a špičkovú starostlivosť aj o najťažších pacientov.

„Pre slovenských pacientov je len dobré, že súkromníci dokázali rozhýbať štát, ktorý sa po rokoch nečinnosti pustil do výstavby vlastných nemocníc,“ píše Kultan.

Ako ďalší príklad skresleného pohľadu označuje tvrdenie, že štátne nemocnice doplácajú na súkromné. Podľa údajov Dôvery mali nemocnice 4. kategórie (najväčšie koncové nemocnice) v roku 2024 priemernú úhradu vo výške 4 179 eur na hospitalizáciu, zatiaľ čo nemocnice 1. a 2. kategórie (najmä menšie neštátne zariadenia) dostávali v priemere 3 028 eur. Ide pritom podľa poisťovne o platby za porovnateľne náročnú zdravotnú starostlivosť.

Kultan pripomína aj ďalšie rozdiely v prerozdelení verejných zdrojov. „Štátne nemocnice dostávajú okrem vyšších úhrad aj peniaze na oddlženie, kapitálové výdavky či iné formy priamej podpory, o ktorých môžu súkromné zariadenia len snívať,“ uvádza. Argument, že štátne nemocnice majú vyššie náklady pre výučbu medikov, označuje za zavádzajúci, pretože tieto výdavky má podľa neho hradiť ministerstvo školstva, nie zdravotné poisťovne.

Za nepravdivé označuje aj tvrdenia, že revízni lekári poisťovní „škrtnú“ 20 % platieb nemocniciam. Dôvera podľa vlastných údajov v minulom roku odmietla preplatiť len 1,2 % hospitalizácií, pričom viac ako 80 % týchto prípadov bolo odôvodnených porušením štandardov stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR.

Na záver reaguje Kultan aj na výrok predsedu NKÚ, že „prerozdeľovanie ziskov v zdravotníctve je amorálne“. Podľa šéfa Dôvery je opak pravdou. „Zisk je znakom zodpovedného hospodárenia, ktorý vytvára tlak na efektivitu, kvalitu aj spokojnosť pacientov. Nemorálne nie je to, že niekto hospodári so ziskom, ale to, že dlhodobo akceptujeme straty, zdevastované nemocnice a zastarané vybavenie,“ uzatvára Kultan.

Vyberáme z poistovne.sk

pexels-olly-3966786

Poisťovne vďaka umelej inteligencii menia služby klientom

Poisťovníctvo prechádza transformáciou. Segment, ktorý si klienti ešte donedávna spájali s administratívnou náročnosťou, zdĺhavým vybavovaním a neprehľadnými produktmi, sa pod vplyvom umelej inteligencie zásadne mení.
15.04.2026
Čítať viac o Poisťovne vďaka umelej inteligencii menia služby klientom
pexels-markusspiske-9858904

Ako správne vypovedať poistnú zmluvu. Časť 1.

Ako vypovedať poistnú zmluvu? Existujú situácie, keď sa vypovie sama? Aké sú lehoty, ktoré treba dodržať a na čo sa rozhodne nespoliehať?
15.04.2026 | Katarína Macková
Čítať viac o Ako správne vypovedať poistnú zmluvu. Časť 1.
zdroj_nbs (5)

Klimatické škody rastú, poistky chýbajú. Slovensko patrí k najrizikovejším v EÚ

Slovensko čelí paradoxu, ktorý sa môže v budúcnosti výrazne predražiť. Hoci extrémne výkyvy počasia spôsobujú čoraz vyššie škody, väčšina majetku zostáva nepoistená. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska dosahuje takzvaná poistná medzera na Slovensku až 95 percent, čo znamená, že poistky pokrývajú len zlomok vzniknutých škôd.
13.04.2026
Čítať viac o Klimatické škody rastú, poistky chýbajú. Slovensko patrí k najrizikovejším v EÚ

Vyberáme z banky.sk