NKÚ hľadá v systéme 2,5 miliardy, súkromné poisťovne čelia tvrdej kritike

Podľa jeho slov predseda NKÚ pri interpretácii výsledkov kontroly v zdravotníctve pracuje s naratívmi ako „parazitovanie“, „lobistické ovládanie“ či „zvýhodňovanie cez zmluvy“. Tieto tvrdenia majú podľa Kultana naznačovať, že súkromné spoločnosti – najmä tie, ktoré poskytujú efektívnu zdravotnú starostlivosť – stoja za tým, že v sektore chýba 2,5 miliardy eur investovaných za posledné štyri roky.

Kultan v blogu upozorňuje, že v skutočnosti boli tieto peniaze využité najmä na zvyšovanie platov zdravotníkov, ktoré boli výsledkom nátlakových akcií počas vlád Eduarda Hegera aj Roberta Fica. Pacienti z týchto peňazí podľa Dôvery nedostali žiadne reálne benefity – nedošlo k skráteniu čakacích lehôt, nezvýšila sa dostupnosť služieb ani ich kvalita.

Za pretrvávajúci mýtus označuje Kultan aj opakované tvrdenia o tom, že súkromné zariadenia „vyberajú hrozienka“ a štátne nemocnice musia znášať náročné výkony. Upozorňuje, že politici v minulosti sami bránili súkromníkom prevádzkovať koncové nemocnice, aby mohli tvrdiť, že súkromný sektor nie je ochotný robiť náročnú medicínu. Za príklad uvádza nemocnicu Bory, ktorú postavila skupina Penta a ktorá podľa Dôvery poskytuje komplexnú a špičkovú starostlivosť aj o najťažších pacientov.

„Pre slovenských pacientov je len dobré, že súkromníci dokázali rozhýbať štát, ktorý sa po rokoch nečinnosti pustil do výstavby vlastných nemocníc,“ píše Kultan.

Ako ďalší príklad skresleného pohľadu označuje tvrdenie, že štátne nemocnice doplácajú na súkromné. Podľa údajov Dôvery mali nemocnice 4. kategórie (najväčšie koncové nemocnice) v roku 2024 priemernú úhradu vo výške 4 179 eur na hospitalizáciu, zatiaľ čo nemocnice 1. a 2. kategórie (najmä menšie neštátne zariadenia) dostávali v priemere 3 028 eur. Ide pritom podľa poisťovne o platby za porovnateľne náročnú zdravotnú starostlivosť.

Kultan pripomína aj ďalšie rozdiely v prerozdelení verejných zdrojov. „Štátne nemocnice dostávajú okrem vyšších úhrad aj peniaze na oddlženie, kapitálové výdavky či iné formy priamej podpory, o ktorých môžu súkromné zariadenia len snívať,“ uvádza. Argument, že štátne nemocnice majú vyššie náklady pre výučbu medikov, označuje za zavádzajúci, pretože tieto výdavky má podľa neho hradiť ministerstvo školstva, nie zdravotné poisťovne.

Za nepravdivé označuje aj tvrdenia, že revízni lekári poisťovní „škrtnú“ 20 % platieb nemocniciam. Dôvera podľa vlastných údajov v minulom roku odmietla preplatiť len 1,2 % hospitalizácií, pričom viac ako 80 % týchto prípadov bolo odôvodnených porušením štandardov stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR.

Na záver reaguje Kultan aj na výrok predsedu NKÚ, že „prerozdeľovanie ziskov v zdravotníctve je amorálne“. Podľa šéfa Dôvery je opak pravdou. „Zisk je znakom zodpovedného hospodárenia, ktorý vytvára tlak na efektivitu, kvalitu aj spokojnosť pacientov. Nemorálne nie je to, že niekto hospodári so ziskom, ale to, že dlhodobo akceptujeme straty, zdevastované nemocnice a zastarané vybavenie,“ uzatvára Kultan.