Negatívny vplyv koronakrízy pocítil aj trh stavebného sporenia

Negatívny vývoj úverov na bývanie zaznamenal aj segment stavebných sporiteľní. Ten je síce podľa Národnej banky Slovenska typický zvýšenou volatilitou, avšak od septembra 2019 zaznamenal prakticky každý mesiac len poklesy objemu úverov. Výsledok z prvého štvrťroka 2020 bol dokonca podľa centrálnej banky najhorší za celú dostupnú históriu, a za tieto tri mesiace sa portfólio úverov stavebných sporiteľní zmenšilo o 1,3 %. Avšak v rámci trhu napríklad Wüstenrot stavebná sporiteľňa zásadný pokles objemu úverov nezaznamenala. "V porovnaní s výsledkami za rovnaké obdobie minulého roka sa pohybujeme približne na rovnakej úrovni," povedal pre agentúru SITA hovorca Wüstenrot stavebnej sporiteľne Lukáš Bertók.

Tak ako všetky segmenty hospodárstva, aj finančný a bankový sektor ovplyvnila v tomto roku pandémia koronavírusu. "Začala sa práve v prvom štvrťroku, preto záver prvého a druhý štvrťrok tohto roka bol v znamení nižšieho objemu poskytnutých nových úverov. Tento stav sa však netýka iba segmentu stavebného sporenia, platí pre celý bankový sektor," konštatuje hovorca Prvej stavebnej sporiteľne Radovan Slobodník. Vďaka prijatým opatreniam na podporu obchodu však už počas druhého štvrťroka zaznamenáva Prvá stavebná sporiteľňa, ktorá ovláda najväčší podiel trhu stavebného sporenia, opäť rast stavu poskytnutých úverov, ako aj produkcie nových úverov. "Ak porovnáme súčasný stav aj s minulosťou, aj v prvom kvartáli 2019 sme zaznamenali pokles stavu poskytnutých úverov. Následne sa stav úverov počas roka zvyšoval," doplnil Slobodník.

Veľký vplyv na pokles produkcie úverov stavebných sporiteľní má podľa riaditeľky pre úvery v spoločnosti FinGO.sk Evy Šablovej celkové spomalenie ekonomiky a dopady na príjmy domácností počas pandémie. Ľudia začali prehodnocovať svoje plány spojené s bývaním, celková neistota sa preniesla do ich ochoty úverovať sa. Na druhej strane prišli podľa Šablovej obmedzenia finančných inštitúcií, ktoré súvisia s obozretným poskytovaním úverov v čase krízy. Niektorí žiadatelia teda nespĺňajú aktuálne sprísnené štandardy stavebných sporiteľní.

Okrem toho vplyv na spomalenie rastu úverov mali aj opatrenia centrálnej banky z januára. Tie obmedzili poskytovanie úverov tak, že úverové splátky klientov nesmú presiahnuť 60 % čistého príjmu zníženého o životné minimum, čo hlavne pri nižších príjmových skupinách alebo domácnostiach už zaťažených úverovými splátkami znamená podľa Šablovej stopku. "Zjednodušene možno konštatovať, že pri riešení bývania mnohým klientom vyjde na splátku hypotéky, ale ďalší úver na dofinancovanie, resp. rekonštrukciu bývania v stavebnej sporiteľni už niektorým ľuďom z ich príjmu nevychádza," hovorí Šablová.

Na rozdiel od úverov na bývanie, kde bol do mája stále evidovaný pomerne silný rast, ostatné typy úverov vrátane medziúverov stavebných sporiteľní už zaznamenali pokles. Je to spôsobené tým, že sú to okamžité úvery, ktoré sa spracovávajú pomerne rýchlo a nemajú taký dlhý dobeh ako úvery na bývanie. Tie sú podľa Šablovej procesne náročnejšie a ešte dnes sa čerpajú hypotéky, ktoré boli schválené pred nástupom pandémie. Čiže štatistiky hovoria o tom, že žiadosti o úver podané počas tohto roku, najmä od marca, kedy sa začali obmedzenia v súvislosti so šírením pandémie, už boli posudzované oveľa prísnejšie, čo má za následok spomalenie rastu úverov, resp. v prípade stavebných sporiteľní dokonca ich pokles.

Ďalším špecifickým dôvodom poklesu objemu poskytnutých úverov, ktorý sa týka vyslovene stavebných úverov, môže byť podľa Šablovej aj to, že ide o prísne účelový úver, ktorý je nutné stavebnej sporiteľni vydokladovať. Dnes ľudia prevažne riešia znižovanie splátok formou refinancovania, čo nie je častokrát možné vyriešiť účelovým úverom stavebnej sporiteľne. Problémom môže byť podľa Šablovej aj posledná veľká úprava parametrov úverov stavebných sporiteľní, ktorá skomplikovala dokladovanie použitia finančných prostriedkov a spôsobila tak miernu nedostupnosť týchto úverov pre určitú skupinu ľudí.