Návrh dôchodkovej reformy je schválený. Toto sú štyri najväčšie zmeny

„Mladí ľudia, ktorých sa táto reforma najviac dotkne, majú dostatok času, aby sa na dôchodok pripravili, nastavili si druhý a prípadne aj tretí pilier, a postupne si na dôchodok šetrili aj v dobrovoľných schémach, ktoré môžeme vnímať ako štvrtý dôchodkový pilier. To je jediná cesta, ako si zabezpečia lepšiu penziu. Začať musia však už dnes,“ upozorňuje Maroš Ovčarik generálny riaditeľ spoločnosti PARTNERS INVESTMENTS a dodáva: „Paralelne prebieha verejná diskusia aj o zmenách v druhom dôchodkovom pilieri. Tie budú minimálne tak dôležité, ako sú zmeny v prvom pilieri, pretože druhý pilier, najmä kvôli legislatívnym zásahom, zaostáva za očakávaniami aj za svojim potenciálom.“
Toto sú štyri najväčšie zmeny, ktoré čakajú naše dôchodky:

1. Rodičovský dôchodok

Je novinkou, ktorá v takom rozsahu ako ju navrhuje ministerstvo práce nemá vo svete obdobu. Každý poistenec bude mať právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Zavedením rodičovského dôchodku však dochádza len k čiastočnej kompenzácii týchto ľudí, pričom opatrenie zároveň porušuje princíp solidarity voči ľuďom, ktorí deti nemajú, alebo ich deti pracujú v zahraničí, či ako vojaci a policajti. Inými slovami jeden problém z minulosti nahradíme ďalším problémom.

• Všetko o dôchodkoch
• dôchodkový pilier
• 4. dôchodkový pilier
• Vypočítajte si svoj dôchodok - online kalkulačka

2. Spôsob určovania dôchodkového veku bude závisieť od rastu strednej dĺžky života

Ide o kľúčové a dôležité opatrenie smerujúce k udržateľnosti nášho dôchodkového systému, zdôrazňuje M. Ovčarik a dodáva: „Horná hranica 64 rokov, ktorú máme aktuálne na Slovensku, je jedna z najnižších v EÚ a bezpochyby ide o dôchodkový strop, ktorý si ekonomika nebude môcť v budúcnosti dovoliť vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj.“ V krajinách, ktoré sú dlhodobo vnímané ako krajiny s najviac udržateľným dôchodkovým systémom je dôchodkový vek dlhší ako 64 rokov na Slovensku. Napríklad v Holandsku je horná hranica 68 rokov, v Dánsku 67 rokov, vo Švédsku v prípade mužov je to 66 rokov.

Aj keď toto opatrenie je kľúčové, treba vziať do úvahy aj to, koľkých rokov sa dožívame v zdraví. Kým Švédky sa tešia dobrému zdraviu až do 73 rokov, Slováci sa v zdraví dožívajú len 57 rokov. Viac v článku: Aký vplyv na výšku dôchodkov má vek dožitia? Dobré by bolo priblížiť sa aj v tomto parametre priemeru EU.

3. Predčasný starobný dôchodok po odpracovaní 40 rokoch poistenia

„Toto opatrenie je dôležité v kontexte naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života, pretože aj keď sa dôchodkový vek bude postupne posúvať, ostáva možnosť do dôchodku odísť aj predčasne. Samozrejme, daňou je znížený dôchodok, podobne ako to poznáme už dnes,“ vysvetľuje M. Ovčarik. Aktuálne má nárok na predčasný starobný dôchodok poistenec, ak mu chýbajú najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku.

• Sporenie na dôchodok
• S akým dôchodkom môžu počítať živnostníci? 1. časť
• S akým dôchodkom môžu počítať živnostníci? 2. časť
• Koľko si musí sporiť živnostník na dôchodok? 3. časť

4. Korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty

Toto opatrenie bude mať za následok postupné spomaľovanie tempa nárastu dôchodku z prvého piliera. „Nebude už naviazané na koeficient nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale tento koeficient sa bude každý rok znižovať tak, že koeficient sa upraví a použije sa pri výpočte dôchodku len 95 % z tejto hodnoty. Inými slovami to znamená, že pre mladých ľudí, ktorí dnes skončili školu, bude ich budúci dôchodok vyplácaný z prvého piliera nižší oproti súčasne nastavenému systému približne o desať percent“, vysvetľuje Maroš Ovčarik.

Týmto opatrením dáva ministerstvo práce jasný signál, že dôchodkový systém tak, ako je nastavený dnes, je neudržateľný. Preto je to jedno z opatrení, ktoré smeruje k ozdraveniu nášho dôchodkového systému, za ktorý sme kritizovaní aj zahraničnými autoritami.

Miera náhrady mzdy, teda pomer priemerného dôchodku z prvého piliera k priemernej mzde na Slovensku, je aktuálne 50 %. Ide o kľúčový ukazovateľ, pričom jeho porovnanie s inými krajinami má pomerne silnú výpovednú hodnotu z pohľadu budúceho vývoja nášho dôchodkového systému v rámci prvého piliera. V Nemecku je miera náhrady mzdy 42 %, v Belgicku 40 %, priemer EÚ je 42 %. Zavedením tohoto opatrenia sa bude miera náhrady mzdy postupne blížiť k priemeru EÚ.