Korona pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti
Počet ľudí, ktorí majú najvyššiu dôveru voči vede, stúpol o 9,1 percentuálneho boda.
Mimoriadna situácia spôsobená šírením ochorenia Covid-19 pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti. Počet ľudí, ktorí majú najvyššiu dôveru voči vede, stúpol o 9,1 percentuálneho boda a počet ľudí s najnižšou dôverou klesol o 7,1 percenta. Vyplýva to z prieskumu Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý agentúre SITA poskytla hovorkyňa SAV Monika Hucáková. Vedci SAV urobili v období začínajúcej koronakrízy nový prieskum a výsledky porovnali s výskumom z roku 2017, ktorý zisťoval vedeckú gramotnosť u Slovákov.
V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že 32,5 percenta ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede, čiže s najvyššími antivedeckými postojmi, kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede, bolo 7,7 percenta. Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 percenta) mali skôr antivedecké postoje. „Dnes vidíme, že už len 25,1 percenta patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede – zo 7,7 percenta z roku 2017 na 16,8 percenta teraz,“ upozornila vedkyňa Vladimíra Čavojová.
Psychologička Jana Bašnáková poznamenala, že pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal vďaka jednej otázke, a to: „Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie“. Dodala, že v porovnaní so 46 percentami ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 percent ľudí. „Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy,“ povedala.
Podľa psychológov je na mieste opatrný optimizmus, keďže treba mať na pamäti aj to, že súčasný výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy. Podľa psychologičky Evy Ballovej Mikuškovej bude dôležitejšie, aby sa trend zlepšenia vnímania vedy udržal. Dodala, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania. Keď si majú vybrať medzi zdravým „sedliackym“ rozumom a tým, čo hovorí veda, priklonia sa skôr k svojej intuícii. „Keďže mnoho konceptov je kontraintuitívnych – ako napríklad pravdepodobnosť či riziko – nedá sa spoliehať len na to, že ľudia sú teraz ochotnejší počúvať, čo vedci zistili, ale je potrebné tieto zistenia aj vysvetľovať. V tomto zmysle sa dá súčasná kríza vidieť ako príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí,“ dodal na záver vedec Jakub Šrol.
Vedecká gramotnosť má podľa psychológov tri dôležité zložky. Jednou zložkou sú samotné vedomosti, poznatky o vede, druhou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy a treťou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči vede. V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol boda lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu.
