Dôvera vo verejné dôchodkové systémy je nízka
Ľudia rôznych generácií na celom svete sa obávajú o svoje finančné zabezpečenie v starobe. Domnievajú sa, že po odchode do dôchodku budú musieť znížiť svoju životnú úroveň a ich dôvera vo verejné dôchodkové systémy je nízka. Vyplynulo to zo štúdie, ktorú vypracovala skupina Allianz.
Podľa vyjadrení Allianzu je však pozitívne, že ľudia v rámci riešenia svojich obáv uvažujú nad sporením. Je to evidentné najmä v Malajzii, Japonsku, Turecku a Nemecku. Naopak, sporenie za najdôležitejšie nepovažujú mladí ľudia vo Francúzsku a Taliansku. "Zdá sa teda, že nemajú reálny pohľad na ich budúce príjmy v dôchodkovom veku," hovorí Brigitte Miksa, expertka na dôchodkové systémy v skupine Allianz.
Zo štúdie zároveň vyplynulo, že stredná dĺžka života sa posúva. V mnohých krajinách sú očakávania a vyhliadky šesťdesiatnikov rovnaké, aké mali päťdesiatnici uprostred minulého storočia. V období klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dĺžky života sa podľa Allianzu zvyšuje tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti na jedného dôchodcu zarába podľa štúdie 1,6 pracujúcich. Predpokladá sa, že v roku 2040 sa pomer vyrovná a v roku 2060 môže na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.
Na Slovensku žijú celkovo približne tri stovky ľudí, ktorí oslávili sté narodeniny. Do roku 2060 by sa však mal počet storočných zvýšiť desaťnásobne. V roku 2050 bude na svete podľa Allianzu približne 3,2 milióna storočných ľudí. Vo vyspelých krajinách má podľa štúdie každé druhé dieťa šancu, že sa dožije viac ako 100 rokov.
Štúdia "Zabezpečenie, dôvera a solidarita“ skúma rôzne pohľady mladšej (vo veku 30 - 45) aj staršej generácie (vo veku 60 - 75) na starnutie a dôchodok v rôznych fázach demografického vývoja. Štúdia sa zameriava na otázku, ako sa ľudia pripravujú na odchod do dôchodku a aké faktory ovplyvňujú ich pocit bezpečia.
Podľa vyjadrení Allianzu je však pozitívne, že ľudia v rámci riešenia svojich obáv uvažujú nad sporením. Je to evidentné najmä v Malajzii, Japonsku, Turecku a Nemecku. Naopak, sporenie za najdôležitejšie nepovažujú mladí ľudia vo Francúzsku a Taliansku. "Zdá sa teda, že nemajú reálny pohľad na ich budúce príjmy v dôchodkovom veku," hovorí Brigitte Miksa, expertka na dôchodkové systémy v skupine Allianz.
Zo štúdie zároveň vyplynulo, že stredná dĺžka života sa posúva. V mnohých krajinách sú očakávania a vyhliadky šesťdesiatnikov rovnaké, aké mali päťdesiatnici uprostred minulého storočia. V období klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dĺžky života sa podľa Allianzu zvyšuje tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti na jedného dôchodcu zarába podľa štúdie 1,6 pracujúcich. Predpokladá sa, že v roku 2040 sa pomer vyrovná a v roku 2060 môže na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.
Na Slovensku žijú celkovo približne tri stovky ľudí, ktorí oslávili sté narodeniny. Do roku 2060 by sa však mal počet storočných zvýšiť desaťnásobne. V roku 2050 bude na svete podľa Allianzu približne 3,2 milióna storočných ľudí. Vo vyspelých krajinách má podľa štúdie každé druhé dieťa šancu, že sa dožije viac ako 100 rokov.
Štúdia "Zabezpečenie, dôvera a solidarita“ skúma rôzne pohľady mladšej (vo veku 30 - 45) aj staršej generácie (vo veku 60 - 75) na starnutie a dôchodok v rôznych fázach demografického vývoja. Štúdia sa zameriava na otázku, ako sa ľudia pripravujú na odchod do dôchodku a aké faktory ovplyvňujú ich pocit bezpečia.