Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu pôjde v dvoch etapách
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu je v súčasnosti 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za každú hodinu nočnej práce.
Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu pôjde v dvoch etapách. Informoval o tom v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní so sociálnymi partnermi minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na rokovaní diskutovali o návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložilo do parlamentu ministerstvo spolu s poslancami za stranu Smer-SD, pričom návrh je v druhom čítaní.
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu je v súčasnosti 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za každú hodinu nočnej práce. "Pôvodný návrh poslancov bol 50 % minimálnej mzdy. Kompromisné riešenie, na ktorom sme sa dohodli, sú dve časové pásma. Prvé časové pásmo z hľadiska účinnosti je 1. máj 2018, kde 50-percentné navýšenie bude účinné. Druhé časové pásmo je 1. máj 2019, kde tá ďalšia polovica toho navýšenia bude aktuálna," vysvetlil Richter.
Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok za nočnú prácu hore na 30 % minimálnej mzdy, v budúcom roku o ďalších 10 percent. V prípade rizikovej práce bude v tomto roku zvýšenie o 35 % a od 1. mája budúceho roka zvyšok na 50 %. "Takže celkové zvýšenie u všeobecnej práce je o 40 % a u rizikovej 50 %," vysvetlil Richter.
Sociálni partneri sa zhodli na 100-percentnom príplatku za sviatok. "Nie je teraz v zákone upravený príplatok za sobotu, predložený návrh hovoril o 100 percentách minimálnej mzdy. Riešenie od 1. mája tohto roka 25 % minimálnej mzdy a v budúcom roku na 50 %. To znamená, že celkové zvýšenie príplatku za prácu v sobotu bude 50 % minimálnej mzdy. Nie je delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu," povedal minister. V prípade nedele v súčasnosti Zákonník práce nerieši žiaden príplatok. "Poslanci navrhujú 100 percent minimálnej mzdy. Návrh je taký, aby 50 % minimálnej mzdy platilo od 1. mája tohto roka," konštatoval Richter s tým, že od 1. mája budúceho roka to bude 100 %.
"Musíme akceptovať, že došlo k značným posunom. Nám ako zamestnávateľom ide v prvom rade o to, aby nebola významne poškodená konkurencieschopnosť nášho priemyslu, a aby to nemalo zásadný dopad na pracovné miesta, dokonca fatálny dopad na niektoré sektory. V každom prípade musíme konštatovať, že ani s týmto návrhom nie sme ako zamestnávatelia spokojní. Berieme ho len ako určitý kompromis," zhodnotil prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Roman Karlubík.
Podľa Miroslava Kiraľvargu z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) kompromis oproti pôvodnému návrhu je v tom, že navýšenie sa rozdelilo na dve etapy. "Zatiaľ sa nikto z nás neodváži povedať, aký to bude mať dopad na konkrétne oblasti podnikania," podotkol. Ak by malo byť na Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR, tak by zotrvali na pôvodnom návrhu príplatkov. "Nemôžem povedať, že by sme súhlasili s týmto kompromisným riešením," uviedla viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
