Zdravotné poisťovne očakávajú stratu namiesto zisku, hrozí opätovné dofinancovanie sektora zo strany štátu
Zdravotné poisťovne zmenili očakávania ohľadom svojich hospodárskych výsledkov a hrozí opätovné dofinancovanie sektora zo strany štátu.
Ako informuje Úrad pre dohľad nad zdravotnej starostlivosťou (ÚDZS), zdravotné poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa (VŠZP), Dôvera a Union plánovali dosiahnuť v tomto roku zisk, teraz však očakávajú stratu. Strata VŠZP by mala dosiahnuť 200 mil. eur, Dôvera ju má mať na úrovni 70 mil. eur a Union vo výške 6,5 mil. eur. „Ide o výraznú zmenu k horšiemu oproti predošlým odhadom. Úrad si ju vysvetľuje ako plné premietnutie rizík z negatívneho scenára vývoja, na ktorý zdravotné poisťovne upozornili pri tvorbe svojich poisťovne plánov,“ uvádza hovorkyňa úradu Monika Hudecová.
Ďalšie navyšovanie finančných zdrojov zo strany štátu naráža podľa úradu na možnosti verejného rozpočtu, jeho konsolidácie a po zvýšení zdravotných odvodov aj na limity odvodovej záťaže firiem a občanov. Výsledky slovenského zdravotníctva však zatiaľ zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami, ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. Slovensko má jednu z najvyšších mier úmrtností v EÚ z príčin, ktoré sú liečiteľné alebo sa im dalo predísť. Stále existuje značný priestor na zlepšenie politík v oblasti verejného zdravia s cieľom znížiť počet predčasných úmrtí. Podľa názoru úradu by všetci tvorcovia zdravotnej politiky mali pokračovať v systémových zmenách, ktoré odstránia neefektívnosť, nehospodárnosť, nezaslúžené renty niektorých dominantných hráčov na trhu, ale aj výplatu dividend z nerozdelených ziskov z minulých účtovných období. „Len tak je možné eliminovať riziká, ktoré zdravotné poisťovne identifikovali vo svojich poisťovne plánoch a nakoniec premietli do aktualizovaných odhadov hospodárenia, v ktorých už rátajú s vysokými stratami,“ skonštatovala hovorkyňa ŮDZS.
Poisťovne identifikovali riziká, ktoré môžu ohroziť plnenie plánov a v krajnom prípade si môžu vyžiadať dofinancovanie sektora. Jedno z rizík predstavujú lieky, ich vysoká spotreba na Slovensku patrí k špičke medzi členskými krajinami OECD. V kombinácii s prírastkom nových a často drahších liekov do systému verejného zdravotného poistenia sa tak zvyšujú poisťovniam výdavky na úhradu kategorizovaných liekov. Ďalšie významné riziko zdravotné poisťovne vidia v nízko nastavenom limite nákladov na niektoré typy zdravotnej starostlivosti v programovej vyhláške. Inými slovami, reálny dopyt po tejto zdravotnej starostlivosti môže byť vyšší oproti odhadom. Hrozí tak významné prekročenie týchto limitov, a tým neplánovaný rast nákladov. Druhou možnosťou je nesplnenie očakávaní o výške zmluvných cien na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo v niektorých prípadoch zvýši ich straty.
Zástupcovia zdravotných poisťovní sa na spoločnom stretnutí s predsedom úradu Michalom Palkovičom, ktoré sa za účasti zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) uskutočnilo ešte začiatkom apríla, zaviazali splniť všetky legislatívne rámce súvisiace s poskytovaním a úhradou zdravotnej starostlivosti. Tento záväzok sa tykal aj tzv. programovej vyhlášky, ktorou MZ stanovuje zdravotným poisťovniam minimum zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré majú byť investované do toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poisťovne namietajú, že niektoré úsporné opatrenia, ktoré boli rezortom zdravotníctva identifikované a zahrnuté do výpočtu limitov pri tvorbe programovej vyhlášky, nebude možné zrealizovať a prostriedky budú v konečnom dôsledku chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené. Tieto podľa poisťovní nerealistické úsporné opatrenia predstavujú desiatky miliónov eur.
Úrad v súvislosti s výdavkami na ústavnú zdravotnú starostlivosť pripomína, že skokové zvýšenie platov lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktoré parlament prijal v roku 2022, predstavuje významný celospoločenský náklad. Jeho dôsledkom je menší objem zdrojov na investície do progresívnych technológií, na zlepšenie pracovných podmienok samotných zdravotníkov.
Ďalšie navyšovanie finančných zdrojov zo strany štátu naráža podľa úradu na možnosti verejného rozpočtu, jeho konsolidácie a po zvýšení zdravotných odvodov aj na limity odvodovej záťaže firiem a občanov. Výsledky slovenského zdravotníctva však zatiaľ zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami, ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. Slovensko má jednu z najvyšších mier úmrtností v EÚ z príčin, ktoré sú liečiteľné alebo sa im dalo predísť. Stále existuje značný priestor na zlepšenie politík v oblasti verejného zdravia s cieľom znížiť počet predčasných úmrtí. Podľa názoru úradu by všetci tvorcovia zdravotnej politiky mali pokračovať v systémových zmenách, ktoré odstránia neefektívnosť, nehospodárnosť, nezaslúžené renty niektorých dominantných hráčov na trhu, ale aj výplatu dividend z nerozdelených ziskov z minulých účtovných období. „Len tak je možné eliminovať riziká, ktoré zdravotné poisťovne identifikovali vo svojich poisťovne plánoch a nakoniec premietli do aktualizovaných odhadov hospodárenia, v ktorých už rátajú s vysokými stratami,“ skonštatovala hovorkyňa ŮDZS.
Poisťovne identifikovali riziká, ktoré môžu ohroziť plnenie plánov a v krajnom prípade si môžu vyžiadať dofinancovanie sektora. Jedno z rizík predstavujú lieky, ich vysoká spotreba na Slovensku patrí k špičke medzi členskými krajinami OECD. V kombinácii s prírastkom nových a často drahších liekov do systému verejného zdravotného poistenia sa tak zvyšujú poisťovniam výdavky na úhradu kategorizovaných liekov. Ďalšie významné riziko zdravotné poisťovne vidia v nízko nastavenom limite nákladov na niektoré typy zdravotnej starostlivosti v programovej vyhláške. Inými slovami, reálny dopyt po tejto zdravotnej starostlivosti môže byť vyšší oproti odhadom. Hrozí tak významné prekročenie týchto limitov, a tým neplánovaný rast nákladov. Druhou možnosťou je nesplnenie očakávaní o výške zmluvných cien na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo v niektorých prípadoch zvýši ich straty.
Zástupcovia zdravotných poisťovní sa na spoločnom stretnutí s predsedom úradu Michalom Palkovičom, ktoré sa za účasti zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) uskutočnilo ešte začiatkom apríla, zaviazali splniť všetky legislatívne rámce súvisiace s poskytovaním a úhradou zdravotnej starostlivosti. Tento záväzok sa tykal aj tzv. programovej vyhlášky, ktorou MZ stanovuje zdravotným poisťovniam minimum zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré majú byť investované do toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poisťovne namietajú, že niektoré úsporné opatrenia, ktoré boli rezortom zdravotníctva identifikované a zahrnuté do výpočtu limitov pri tvorbe programovej vyhlášky, nebude možné zrealizovať a prostriedky budú v konečnom dôsledku chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené. Tieto podľa poisťovní nerealistické úsporné opatrenia predstavujú desiatky miliónov eur.
Úrad v súvislosti s výdavkami na ústavnú zdravotnú starostlivosť pripomína, že skokové zvýšenie platov lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktoré parlament prijal v roku 2022, predstavuje významný celospoločenský náklad. Jeho dôsledkom je menší objem zdrojov na investície do progresívnych technológií, na zlepšenie pracovných podmienok samotných zdravotníkov.
