Zamestnávatelia žiadajú vládu zaviesť model prispievania štátu na mzdu zamestnanca

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) žiada vládu, aby v záujme udržania pracovných miest počas súčasnej krízy po vzore Rakúska a Nemecka zaviedla tzv. kurzarbeit. Vie si predstaviť model, ktorý predstavil minister hospodárstva Richard Sulík na stretnutí so zamestnávateľskými zväzmi. Podľa tohto modelu by 20 % z priemernej mzdy zamestnanca platil zamestnávateľ a 60 % štát. Zvyšných 20 % by bola ušlá časť mzdy ako príspevok zamestnanca, ktorý je doma a nepracuje. "Pri priemernej mzde 1 100 eur mesačne by však dostal o 132 eur viac ako v prípade poberania davky v nezamestnanosti," uvádza APZ v tlačovej správe. Náklady na mzdy zamestnancov je podľa zamestnávateľov možné financovať z Európskeho sociálneho fondu.

Ak by štát a zamestnávateľ podľa APZ investovali tri mesiace do zachovania pracovného miesta a ďalšie tri mesiace by ho zamestnávateľ povinne udržal, rozdiel v systéme daňového a odvodového zaťaženia je približne 4 200 eur v neprospech nezamestnanosti. "Výdavky a náklady štátu na jedného nezamestnaného by v rámci kurzarbeitu zachránili tri pracovné miesta," tvrdí asociácia. Kurzarbeit by podľa zamestnávateľov ako riešenie nastúpil po tom, ako by firma využila všetky možnosti, ktoré jej ponúka Zákonník práce. V Rakúsku či Nemecku oň môže požiadať pri poklese výroby o 10 až 90 %, pričom pomoc sa vzťahuje len na tých zamestnancov, pre ktorých firma aktuálne nemá prácu.
"Pýtame sa, či je férové smerovať pomoc len na tých zamestnancov, ktorí zostali doma z dôvodu nariadenia štátu. Zároveň sa pýtame, v čom sú horší zamestnanci veľkých firiem, ktorých osobné náklady sú omnoho vyššie ako vládou deklarovaný strop 200-tisíc eur mesačne na jedného zamestnávateľa," uviedol v tlačovej správe prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev. Takých firiem je podľa neho približne 1 400, dokopy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a na sociálnych odvodoch a daniach odvádzajú ročne viac ako 4 miliardy eur.

Zamestnávatelia žiadajú, aby štát pomohol udržať životnú úroveň našich zamestnancov, ktorí museli zostať doma pre pokles odbytu alebo preventívne prerušenie výroby v záujme ochrany zdravia. Apelujú na vládu, aby po vzore ostatných krajín Európskej únie urýchlene našla cestu, ako počas krízy zachráni existujúce pracovné miesta. Ak dopustí, aby zanikli, prepustení ľudia sa nebudú mať kde zamestnať ešte veľmi dlho. "Obávame sa, že v takom prípade na Slovensku skolabuje sociálny systém, pretože štát nebude mať dostatok peňazí na vyplácanie toľkých dávok v nezamestnanosti súčasne,“ konštatuje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz. Systém by mal byť jednoduchý, platný pre všetkých a nasmerovaný priamo na konkrétneho zamestnanca, ktorý musel dočasne zostať doma. "Nešlo by o štátnu pomoc pre firmu, všetky peniaze by boli určené výlučne pre zamestnanca. V takom prípade európska legislatíva nestanovuje finančné limity pomoci," dodáva Lasz.

Odborový zväz Moderné odbory AIOS v tlačovej správe upozornil na to, že tzv. kurzarbeit vyžaduje významný zásah do legislatívy a jeho realizácia je otázna. "Preto navrhujeme, aby štát podporil aj tzv. veľké podniky formou participácie na odpustení alebo primeranom znížení odvodov zo mzdy, a to na obdobie šiestich mesiacov," uviedol zväz. Podľa zväzu musí čo najskôr nastúpiť účinná liečba zameraná na oblasť priemyselnej výroby, ktorá generuje značné príjmy štátnemu rozpočtu. "Riešenie nevidíme v tom, aby štát stopercentne pokrýval vzniknuté straty zamestnávateľom, ale ani v úplnom prenesení na zamestnávateľov," uviedli odborári. Riešením podľa nich musí byť solidarita, teda participatívne zdieľanie nákladov a okamžité podniknutie krokov k získaniu prístupu k peňažným prostriedkom z európskych štrukturálnych fondov.