Sprivatizovať nemožno základnú starostlivosť

Podľa posledných informácií to vyzerá tak, že minister zdravotníctva Roman Kováč sa chce zbaviť aj takých zariadení, kde poskytujú základnú zdravotnícku starostlivosť. So zmenami, ktoré doteraz pripravil, máme už dosť skúseností. Jeho nápady na riešenie problémov pričasto vzbudzujú medzi odborníkmi odôvodnené obavy. Základná nezodpovednosť je v tom, že riadiaci pracovníci sú schopní vrhnúť rezort do privatizácie bez potrebnej analýzy. Lenže privatizačný proces nemôže byť len náplasťou na zdravotnícke dlhy! Zaujímavá by však bola odpoveď na otázku, komu, čo a najmä za akú cenu chce minister odpredať? Nikto neprotestuje proti označeniu niektorých zdravotníckych zariadení za schátrané, pravdou však je, že za ich stav sú zodpovední tí, ktorí sa rozhodli do tejto zdravotníckej sféry v posledných rokoch neinvestovať. Pri takomto spôsobe privatizácie sa však môže stať, že v určitých oblastiach zostaneme bez základných zdravotníckych služieb. Podľa ministra skoro všetko vyrieši stanovenie novej siete nemocníc. Kľúčové slová ozdravovacieho procesu sú: paušálne znížiť počet nemocničných lôžok, zredukovať počet odborných liečebných ústavov a asi osem zdravotných zariadení, ktoré dnes považujeme za špecializované ústavy s osobitným poslaním. Od tohto by chcel minister odvodzovať aj financie nemocniciam, stanovené cenovým výmerom jeho úradu. Podľa R. Kováča sa k maximálnej cene môže priblížiť nemocnica, ktorá dodrží čo najkratší čas hospitalizácie pacienta, využije posteľový fond v rozpätí 75 až 82 percent a zníži počet hospitalizovaných vo svojom spádovom území. V tejto oblasti ide zrejme o celý komplex návrhov. Nová sieť nemocníc má byť podľa šéfa rezortu zdravotníctva postavená tak, aby na jednej strane zodpovedala potrebám zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane ekonomickým možnostiam nášho štátu. Podľa ministra na stotisícový okres by malo pripadnúť 500 akútnych a 100 chronických postelí.

Najväčším problémokm však zostáva blížiaca sa privatizácia a s ňou ohrozená dostupnosť zdravotníckych služieb a starostlivosť v určitých oblastiach. Vznikajú obavy z ohrozenia zdravia obyvateľstva. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak by taký stav nastal, človeka zodpovedného za takúto situáciu možno stíhať aj vtedy, ak už nezastáva riadiaci post. Keď sa u nás hovorí o rezorte zdravotníctva, bežne sa používa označenie ako ?kríza v bielom?, slová o ekonomickom ohrození sa ozývajú zo všetkých jeho oblastí. V civilizovanej krajine zvykne človek zodpovedný za takúto situáciu odstúpiť. No to je zrejme sféra, v ktorej sa ešte máme čo učiť. V takýchto krajinách bývajú napríklad aj na riadiacich postoch nemocníc manažéri. Odborník s ekonomickým vzdelaním by možno dokázal dať do poriadku tento ťažko skúšaný rezort aj u nás.