Slovensko dáva do zdravotníctva stále málo peňazí
Slovensko sa podielom hrubého domáceho produktu (HDP) na celkových výdavkoch zdravotníctva opäť ocitlo pod priemerom krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Kým v roku 2011 SR ukrojila zo svojho HPD na zdravotníctvo 7,9 percenta, priemer vyspelých štátov sa pohyboval na úrovni 9,3 %. Vyplýva to zo správy OECD Health Data 2013, ktorá sa opiera o údaje z roku 2011.
Rok predtým Slovensko dalo zo svojho hrubého domáceho produktu na zdravotníctvo 9 %. Za priemerom OECD vtedy zaostávalo o pol percenta. V roku 2011 rovnaké percento zo svojho HDP ako Slovensko dalo aj susedné Maďarsko, zvyšné dve krajiny Visegrádskej štvorky sa v rebríčku umiestnili horšie. Najviac z podielu svojej ekonomiky vynaložili na zdravotníctvo opäť USA, až 17,7 %. Z európskych krajín viedlo Holandsko s 11,9 percentami, nasledovalo Francúzsko s 11,6 percentami a Nemecko s 11,3 percentami.
"Verejný sektor je hlavným zdrojom financovania zdravotníctva takmer vo všetkých krajinách OECD, okrem USA, Mexika a Čile. V roku 2011 bolo v Slovenskej republike 71 percent výdavkov na zdravotníctvo financovaných z verejných zdrojov, čo je blízko priemeru OECD s 72 percentami," uvádza sa v správe.
Pod priemerom sa Slovensko oproti väčšine členských krajín OECD ocitlo aj vo výdavkoch na zdravotníctvo na jedného obyvateľa. SR dala v roku 2011 na hlavu 1 915 USD, čo je o 1 424 USD menej ako priemer OECD. V medziročnom porovnaní výdavky na obyvateľa u nás klesli. Ešte rok predtým boli na úrovni 2 095 USD. O čosi lepšie v roku 2011 na tom bola Česká republika s 1 966 USD, Maďarsko i Poľsko obstáli pri porovnaní krajín Visegrádskej štvorky horšie.
Priemer OECD sme nedosahovali ani v počte diagnostických prístrojov ako CT (tomograf) a MRI (magnetická rezonancia). Na milión obyvateľov pripadalo na Slovensku 15 CT a sedem MRI. Priemer Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bol 23,2 v prípade tomografov a 13,3 pri magnetických rezonanciách.
Rok predtým Slovensko dalo zo svojho hrubého domáceho produktu na zdravotníctvo 9 %. Za priemerom OECD vtedy zaostávalo o pol percenta. V roku 2011 rovnaké percento zo svojho HDP ako Slovensko dalo aj susedné Maďarsko, zvyšné dve krajiny Visegrádskej štvorky sa v rebríčku umiestnili horšie. Najviac z podielu svojej ekonomiky vynaložili na zdravotníctvo opäť USA, až 17,7 %. Z európskych krajín viedlo Holandsko s 11,9 percentami, nasledovalo Francúzsko s 11,6 percentami a Nemecko s 11,3 percentami.
"Verejný sektor je hlavným zdrojom financovania zdravotníctva takmer vo všetkých krajinách OECD, okrem USA, Mexika a Čile. V roku 2011 bolo v Slovenskej republike 71 percent výdavkov na zdravotníctvo financovaných z verejných zdrojov, čo je blízko priemeru OECD s 72 percentami," uvádza sa v správe.
Pod priemerom sa Slovensko oproti väčšine členských krajín OECD ocitlo aj vo výdavkoch na zdravotníctvo na jedného obyvateľa. SR dala v roku 2011 na hlavu 1 915 USD, čo je o 1 424 USD menej ako priemer OECD. V medziročnom porovnaní výdavky na obyvateľa u nás klesli. Ešte rok predtým boli na úrovni 2 095 USD. O čosi lepšie v roku 2011 na tom bola Česká republika s 1 966 USD, Maďarsko i Poľsko obstáli pri porovnaní krajín Visegrádskej štvorky horšie.
Priemer OECD sme nedosahovali ani v počte diagnostických prístrojov ako CT (tomograf) a MRI (magnetická rezonancia). Na milión obyvateľov pripadalo na Slovensku 15 CT a sedem MRI. Priemer Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bol 23,2 v prípade tomografov a 13,3 pri magnetických rezonanciách.
