Rast nákladov na kreditné riziko zníži ziskovosť bánk
Čistý zisk bankového sektora môže podľa odhadov centrálnej banky klesnúť aj o 30 %, pričom citlivé na vývoj budú najmä malé a stredne veľké banky.
V prípade, že by sa náklady bánk na kreditné riziko zvýšili, je možné podľa Národnej banky Slovenska očakávať pokles ziskovosti. Už v prvom štvrťroku evidoval bankový sektor mierne nižší zisk než v prvom kvartáli minulého roka. Banky musia podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika intenzívnejšie pracovať na alternatívnych zdrojoch príjmov v situácii, keď dlhoročný rast trhu úverov postupne ustane.
"K tejto situácii skôr či neskôr v dôsledku opatrení NBS na obmedzenie úverovania v kombinácii s oslabením ekonomiky určite príde. Nehovoriac o tom, že so spomaľujúcou sa ekonomikou bude rásť kreditné riziko z nesplácaných úverov, čiže náklady bánk budú rásť," povedal pre agentúru SITA Búlik.
Bankovému sektoru sa napriek prostrediu klesajúcich úrokových marží podarilo v uplynulom roku mierne zvýšiť zisk, keď ku koncu roka dosiahli zisk podľa centrálnej banky takmer všetky banky. Tlak na úrokové marže vyvolaný pretrvávajúcimi nízkymi úrovňami úrokových mier sa banky snažia dlhodobo kompenzovať zvýšeným poskytovaním úverov. Hoci táto stratégia pomáha bankám udržiavať zisk, zvyšuje sa tak podľa národnej banky citlivosť bankového sektora na riziká cyklického charakteru.
Zároveň pri dosahovaní zisku ťažia aktuálne banky podľa NBS z výrazne nízkej úrovne nákladov na kreditné riziko v posledných rokoch. V prípade, že by sa miera nákladovosti zvýšila na úroveň z rokov 2013 až 2016, čistý zisk bankového sektora by oproti aktuálnym úrovniam klesol podľa národnej banky o 30 %. "Voči tomuto riziku je zvlášť citlivá skupina malých a stredne veľkých bánk, kde by tento dopad mohol byť aj viac ako dvojnásobný," konštatuje centrálna banka.
Európske a slovenské banky sú podľa Búlika oproti globálne pôsobiacim bankám, a osobitne americkým, slabo ziskové. Kým americké nemajú problém dlhodobo presahovať ziskovosť 9 % z obratu, priemerná ziskovosť v EÚ je 6,5 %, pričom za posledné štyri roky sa podľa správ európskeho regulátora v jednotlivých štvrťrokoch pohybovala v pásme od 3,3 % do 7,3 %. Slovenské banky sú síce ziskovejšie ako je európsky priemer s úrovňou 11 %, avšak zaostávajú za regiónom s maďarskými bankami na úrovni 18 % a českými na úrovni 14,6 %.
Dôvodom je sčasti podľa Búlika účasť v eurozóne a nízke úrokové marže kvôli všeobecne nízkym úrokom. Ale slovenské banky trpia tiež príliš úzkym portfóliom a chýbajúcimi inými zdrojmi príjmov, ako sú úvery a poplatky zo základných bankových produktov. "Veľkou výzvou je presun časti aktivít do digitálneho sveta s redukciou personálnych výdavkov, ktoré dnes tlačia banky nadol. S tým súvisia štrukturálne zmeny v pobočkovej sieti a predaji produktov. Zvyšovanie objemu poskytnutých úverov nie je dlhodobo udržateľná cesta aj kvôli stabilite sektora, nad ktorým bdie národná banka," dodal Búlik.
V prvých troch mesiacoch tohto roka dosiahol bankový sektor na Slovensku zisk 164,1 mil. eur pri medziročnom poklese o 3,2 %. V medziročnom porovnaní pozitívny vplyv na ziskovosť mala podľa Marcela Lazniu zo Slovenskej bankovej asociácie čistá tvorba opravných položiek a rezerv, ktorá poklesla o 55 %, resp. o 15,7 mil. eur, a nižšie administratívne náklady s poklesom o 11 %, resp. o 13,7 mil. eur. "Negatívne sa na ziskovosti podpísali znížené výnosy z finančných operácií pri poklese o 67 %, resp. o 28 mil. eur," skonštatoval Marcel Laznia.
