Priestor na rast poistenia je na Slovensku širok

Študovali ste techniku. Ako ste sa dostali k poisťovníctvu?
Vysokú školu som skončil v roku 1990 a hneď som začal podnikať v rôznych oblastiach. Podnikal som v obchode s nehnuteľnosťami a napokon som zakotvil v developerstve. Po desiatich rokoch podnikania prišla ponuka viesť obchod v Kooperative. Keďže poisťovníctvo v sebe skrýva prácu s ľuďmi, ekonómiu, právo či IT, podobne ako podnikanie, tak ma to zaujalo. Navyše za touto poisťovňou bol už vtedy silný zahraničný investor.

Na akej pozícii ste v poisťovni začínali a ako ste sa dostali až na riaditeľské miesto?
Začínal som na jar roku 2000 ako riaditeľ obchodu na krajskom riaditeľstve v Kooperative. Po roku som viedol celé krajské riaditeľstvo . Po ďalšom roku som postúpil na centrálu, kde som postupne preberal riadenie predaja celej spoločnosti. Neskôr približne po dvoch rokoch som sa stal riaditeľom a členom predstavenstva. Na jar roku 2009 som bol poverený vedením fúzie Komunálnej poisťovne a Kontinuity a na jeseň 2009 ma akcionári a vedenie holdingu VIG , do ktorého patrí Kooperativa aj Komunálna poisťovňa, nominovali do čela Komunálnej poisťovne.

Čím sa odlišuje riadenie kraja od riadenia centrály?
Rozdiel je hlavne v zodpovednosti za výsledky. Iné je pracovať na kraji so 100 ľuďmi a iné je byť zodpovedný za vyše tisícku ľudí v celej republike a za ich prínos k výsledkom firmy.

Je poistenie iba pre bohatých alebo skôr pre menej solventných ľudí, ktorí sa ním zastrešia?
Na Slovensku to treba chápať aj v historických súvislostiach. Do roku 1990 tu bola iba jedna štátna poisťovňa. Ľudia si zvykli, že poistenie bolo regulované a lacné. Po liberalizácii sa ceny pomaly dvíhali, ale získavať nových klientov bolo v aj v 90. rokoch ťažké. Ľudia testovali dôveru k novým poisťovniam. Pritom potenciál tu bol veľký, lebo vtedy asi iba štvrtina ľudí mala životné poistenie a majetok malo poistených asi 30 percent populácie. Navyše poistky boli staré a nekryli dobre nehnuteľnosti, ktorých cena medzitým rástla. Medzníkom bola liberalizácia PZP v roku 2001. Vtedy sa otvoril priestor pre viaceré poisťovne získať nových klientov. Začala tvrdá konkurencia a boj o zákazníka. Postupne však konkurenčný boj priniesol pokles cien PZP, ktoré je dnes v porovnaní s okolitými krajinami lacné. Podobne je to aj v iných druhoch hlavne neživotného poistenia. Verím však, že časom sa bude môcť poistiť stále širšia skupina ľudí a ceny poistenia sa zreálnia.

Kde vidíte väčší potenciál rastu poistenia v životnom či neživotnom?
V obidvoch je na Slovensku obrovský potenciál rastu. Na západe je napríklad poistenosť v životnom poistení vysoko nad 70 percentami. Na Slovensku je to stále iba pod 50 percent. Poistenie domov a bytov sa napríklad v Rakúsku pohybuje nad 90 percentami, u nás sme stále pod 50 percentami. Na Slovensku je tiež vysoký vek vozového parku a áut je havarijne poistených asi 30 percent, pričom vo vyspelejších krajinách je to okolo 60 percent. Takže priestor na rast je všade, zároveň je treba zlepšovať služby a vytvárať pridanú hodnotu k produktom. V technických parametroch produktov sa už veľmi odlíšiť poisťovne nemôžu.

Ako sa za posledných desať rokov pohol vývoj poistenia v Komunálnej poisťovni. Dnes sa už nezameriavate iba na poistenia samospráv?
Nie. Máme väčšie množstvo firemných a individuálnych klientov, ale odhadom 70 percent miest a obcí je stále poistených u nás. So samosprávami a ich vedením máme stále nadštandardné vzťahy. Celkový objem poistného Komunálnej poisťovne za posledných desať rokov aj vplyvom fúzie s Kontinuitou vzrástol viac ako päťnásobne.

Na začiatku októbra 2009 ste ukončili proces fúzie Kontinuity a Komunálnej poisťovne. Bolo ťažké spojiť dve poisťovne?
Proces spájania techniky bol jednoduchší ako spájanie firemných kultúr. Pri technike nájdete optimálne riešenie rýchlo. Pri firemnej kultúre uvediem príklad, nebolo jednoduché kolegom z Kontinuity vysvetliť, že ich nová poisťovňa bude mať pre nich iný názov. Tiež spôsob riadenia firmy bol iný, museli sme kolegov z Kontinuity preškoliť na náš systém. Navyše Kontinuita bola špecializovaná na životné poistenie. Preto bolo ťažšie vysvetliť obchodným zástupcom, že teraz budú univerzálnejší. Ale trpezlivým presviedčaním sa to podarilo a niekdajší špecialisti sú dobrí aj ako univerzálni poisťovací agenti. Výhodu z fúzie čerpali aj pracovníci Komunálnej poisťovne, ktorým sa rozšíril priestor v ponuke kvalitných životných poistení a s tým spojené obchodná argumentácia.

Agenti, či už interní alebo externí sú stále v poisťovni dôležití? Nebude ich úloha klesať s rozvojom internetu v poisťovníctve?
Nemyslím si to. My máme asi tisíc viazaných agentov, ktorí predávajú iba naše produkty. Potom spolupracujeme so stovkami poisťovacích agentov, ktorí pracujú pre viac poisťovní a napokon sú tu aj maklérske spoločnosti. My sa snažíme mať čo najširšiu sieť vlastných viazaných zmluvných agentov a širokú sieť spolupracujúcich poisťovacích agentov.

Nevidíte teda šancu a miesto na malom slovenskom trhu aj pre nové online poisťovne?
Zo skúsenosti na západe viem, že online poisťovne zvyčajne obsadia v jednotlivých druhoch poistenia najviac 2 až 3 percentá trhu. Vysvetlenie je jednoducho v tom, že iba máloktoré druhy poistenia sa dajú robiť cez internet. Veľká väčšina predaja produktov je založená na osobnom kontakte klienta s poradcom. Najbližších 5 až 10 rokov v tomto smere ani neočakávam veľkú zmenu. Ak máte viac poistení, radšej sa o nich porozprávate so svojim poistným poradcom ako s internetom.

Vývoj predpísaného poistného za rok 2010 vám stúpol, ale stále ste štvrtá najväčšia poisťovňa na trhu. Máte ambíciu sa dostať do prvej trojky?
Keď nie ste na medailovej pozícii, tak vás to ženie sa tam dostať, takže ambíciu máme. Na trhovú trojku sa doťahujeme. V roku 2009 sme mali dve tretiny jej objemu poistného, v tomto roku odhadujem by to mohli byť už tri štvrtiny. Plánujeme, že v horizonte troch až štyroch rokov ju môžeme dostihnúť.

V minulom roku sa vám darilo najmä v PZP. Neškodí vám jeho nízka cena?
Jeho priemerná cena klesla od roku 2004 až o viac ako tretinu, čo je dosť. Ale samotný nárast poistných plnení nie je jediným dôvodom vysokej nákladovosti PZP. Škodu cez PZP rieši bežný klient priemerne tak raz za 9-10 rokov. Vysoký nárast však zaznamenali udalosti v zahraničí, sú stále častejšie a plnenia sú niekoľkonásobne vyššie. Zároveň sme povinní zvyšovať poistné limity za škody. Ťažia nás takisto povinné príspevky až vo výške 8 percent na záchranné systémy, príspevky na škody spôsobené nepoistenými vozidlami a tvorby rezervy na škody vniknuté pred rokom 2002 . Ak by sme tieto navyše povinnosti odpočítali z nákladov, tak PZP by nemuselo byť stratové.

Ako vás postihujú opakujúce sa povodne?
Veľmi. Každým rokom máme viac a viac poistných plnení. Môže sa stať, že Slovensko vplyvom škôd z posledných rokov bude čoskoro na európskej mape povodní na exponovanom mieste.

V bankopoistení spolupracujete so Slovenskou sporiteľňou. Prečo?
Súvisí to so spoluprácou našich matiek Vienna Insurance Group (VIG) a Erste Group. V roku 2008 VIG kúpila od Erste Group slovenskú Poisťovňu Slovenskej sporiteľne. Jej životné poistenia ponúka banka na svojich pobočkách. My zase máme možnosť ponúkať produkty Slovenskej sporiteľne prostredníctvom siete našich pracovníkov a viazaných agentov.

Ste pod jednou matkou aj s Kooperativou, môžete si konkurovať?
Na poli získavania klientov zdravo súťažíme, ale máme záujem najmä o nových klientov. Jednak z radov konkurencie, ale najmä bojujeme o tých, ktorí nie sú ešte vôbec poistení. Nekonkurujeme si však v našich tzv. tradičných sférach. Kooperativa je tradične silná v priemyselnom poistení a my v komunále a v samosprávach. A v backoffice mnohé činnosti spoločne riadime a snažíme sa ďalšie postupy racionalizovať.

EÚ tlačí okrem bánk aj poisťovne do vyššej kapitálovej primeranosti. Ovplyvní to nejako slovenský trh?
Iste. Najmä zahraniční hráči, ktorí tu majú menšie poisťovne, budú zvažovať či tam nalejú viac kapitálu alebo premenia ich iba na organizačné zložky či pobočky. Odhadujem, že priemerne dôjde na slovenskom poistnom trhu k zvýšeniu kapitálovej vybavenosti asi o tretinu a každý akcionár bude voliť optimálne riešenie pomeru príjmov a nákladov.