Poisťovne sa čoraz častejšie stretávajú s lovcami nehôd
Poisťovne sa v poslednom období čoraz častejšie na Slovensku stretávajú s tzv. lovcami nehôd v rámci kolízií vozidiel. Najčastejšou praxou týchto lovcov je podľa vyjadrení Slovenskej asociácie poisťovní skorý príchod na miesto nehody a okamžité vyhľadanie poškodeného.
Často využívajú najmä stres a neznalosť účastníkov nehody. Od poškodeného si nechajú podpísať plnú moc a zmluvu o postúpení pohľadávky na ich spoločnosť, pričom väčšinou je v zmluve uvedené, že ak sa ich pohľadávka neuspokojí zo strany poisťovne, bude ju musieť uhradiť sám klient. Klient si tak v konečnom dôsledku bude musieť podľa generálnej riaditeľky asociácie poisťovní Jozefíny Žákovej zaplatiť za služby, ktoré už raz zaplatil v poistnom.
V rámci povinného zmluvného poistenia poisťovne využívajú pre uľahčenie práce asistenčné služby. Avšak podľa Žákovej sa asistencia automaticky nerovná lovcom nehôd, nejde o konkurenciu. "Asistenciu má klient vopred zaplatenú. Predmet podnikania lovcov nehôd nie je zákonne upravený. Je na samotnom klientovi, ktorý sa rozhodne, čo v kritickej situácii využije," povedala Žáková. Ako dodala, takéto skúsenosti majú aj v susednej Českej republike, kde v rámci riešenia tejto situácie sú už o niečo ďalej ako my.
"Zhruba pred piatimi alebo šiestimi rokmi sa v Českej republike začal rozmáhať fenomén, ako lovci nehôd. V rámci legislatívy väčšina spoločností funguje v medziach zákona, i keď niekedy na hrane, avšak z pohľadu etického správania sa je to často nátlak na vystresovaného účastníka nehody," povedal konateľ a generálny riaditeľ Mondial Assistance a viceprezident Českej asociácie asistenčných spoločností Miroslav Doležal.
Ako povedal výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete, na Slovensku je registrovaných 2,5 mil. motorových vozidiel, z toho zákonne poistených je 2,34 mil. áut. Nepoistených vozidiel je teda na Slovensku podľa Feketeho zhruba 160 tisíc. Pokiaľ ide o počet škôd, ktorými sa poisťovne ročne zaoberajú, tých je podľa neho približne 110 až 120 tisíc, z čoho polícia objasňuje asi 12 tisíc. Účastník nehody podľa Feketeho má zavolať políciu, pokiaľ spôsobená škoda prekročí 4 tis. eur, alebo ak je škoda na zdraví, alebo ak sa napríklad poškodí verejné osvetlenie, alebo ak sa vodiči nevedia dohodnúť, kto je vinník nehody. Havarijne poistených je u nás zhruba 15 až 20 % vozidiel, v iných vyspelejších európskych štátoch je to podľa Feketeho okolo 60 až 70 %.
Často využívajú najmä stres a neznalosť účastníkov nehody. Od poškodeného si nechajú podpísať plnú moc a zmluvu o postúpení pohľadávky na ich spoločnosť, pričom väčšinou je v zmluve uvedené, že ak sa ich pohľadávka neuspokojí zo strany poisťovne, bude ju musieť uhradiť sám klient. Klient si tak v konečnom dôsledku bude musieť podľa generálnej riaditeľky asociácie poisťovní Jozefíny Žákovej zaplatiť za služby, ktoré už raz zaplatil v poistnom.
V rámci povinného zmluvného poistenia poisťovne využívajú pre uľahčenie práce asistenčné služby. Avšak podľa Žákovej sa asistencia automaticky nerovná lovcom nehôd, nejde o konkurenciu. "Asistenciu má klient vopred zaplatenú. Predmet podnikania lovcov nehôd nie je zákonne upravený. Je na samotnom klientovi, ktorý sa rozhodne, čo v kritickej situácii využije," povedala Žáková. Ako dodala, takéto skúsenosti majú aj v susednej Českej republike, kde v rámci riešenia tejto situácie sú už o niečo ďalej ako my.
"Zhruba pred piatimi alebo šiestimi rokmi sa v Českej republike začal rozmáhať fenomén, ako lovci nehôd. V rámci legislatívy väčšina spoločností funguje v medziach zákona, i keď niekedy na hrane, avšak z pohľadu etického správania sa je to často nátlak na vystresovaného účastníka nehody," povedal konateľ a generálny riaditeľ Mondial Assistance a viceprezident Českej asociácie asistenčných spoločností Miroslav Doležal.
Ako povedal výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete, na Slovensku je registrovaných 2,5 mil. motorových vozidiel, z toho zákonne poistených je 2,34 mil. áut. Nepoistených vozidiel je teda na Slovensku podľa Feketeho zhruba 160 tisíc. Pokiaľ ide o počet škôd, ktorými sa poisťovne ročne zaoberajú, tých je podľa neho približne 110 až 120 tisíc, z čoho polícia objasňuje asi 12 tisíc. Účastník nehody podľa Feketeho má zavolať políciu, pokiaľ spôsobená škoda prekročí 4 tis. eur, alebo ak je škoda na zdraví, alebo ak sa napríklad poškodí verejné osvetlenie, alebo ak sa vodiči nevedia dohodnúť, kto je vinník nehody. Havarijne poistených je u nás zhruba 15 až 20 % vozidiel, v iných vyspelejších európskych štátoch je to podľa Feketeho okolo 60 až 70 %.
