Nesplnenie určitých podmienok môže poistencom znemožniť preplatenie liečby v zahraničí, upozorňuje ÚDZS
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upozorňuje na časté problémy slovenských poistencov, ktorí si nechali poskytnúť zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ bez dodržania zákonných postupov. Dôsledkom takéhoto postupu býva, že zdravotné poisťovne im neskôr náklady nepreplatia.
Cezhraničná zdravotná starostlivosť je síce benefitom členstva Slovenska v Európskej únii, no jej čerpanie sa riadi presne stanovenými pravidlami. Keďže ide o právne náročnú tému, úrad odporúča, aby poistenci pred vycestovaním do zahraničia konzultovali svoj zámer so zdravotnou poisťovňou. Len tak možno predísť situácii, že pacient po návrate z iného členského štátu EÚ ostane s výdavkami bez nároku na ich refundáciu.
Prvým právnym rámcom, ktorý upravuje poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Jeho vykonávanie konkretizuje Nariadenie č. 987/2009. Tieto normy zabezpečujú kontinuitu sociálnych práv občanov, ktorí sa presťahujú alebo pracujú v inom členskom štáte EÚ.
Ak sa slovenský poistenec rozhodne pre plánovaný výkon v zahraničí, aby mohol žiadať preplatenie nákladov, musí splniť tri základné podmienky. Potrebuje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, výkon musí byť hradený z verejného zdravotného poistenia aj na Slovensku a zároveň nesmie byť na Slovensku dostupný v primeranom čase vzhľadom na zdravotný stav poistenca.
V prípade splnenia týchto podmienok zdravotná poisťovňa preplatí výdavky priamo inštitúcii v štáte, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Iný režim platí v zmysle Smernice 2011/24/EU o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Tá umožňuje poistencom vycestovať za liečbou bez predchádzajúceho súhlasu, no náklady si musia najprv uhradiť sami. Následne môžu žiadať preplatenie do výšky slovenských taríf, teda sumy, ktorú by za rovnaký výkon uhradila poisťovňa slovenskému poskytovateľovi.
Aj smernica pripúšťa, že niektoré druhy výkonov môžu podliehať predchádzajúcemu súhlasu poisťovne. Tie sú v slovenskom právnom poriadku vymedzené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 341/2013 Z. z. Poisťovňa môže súhlas zamietnuť, ak je daný výkon dostupný na Slovensku v medicínsky primeranej lehote alebo ak má pochybnosti o dôveryhodnosti zahraničného poskytovateľa.
Naopak, poisťovňa nemôže žiadosť zamietnuť, ak sa liečba na Slovensku neposkytuje, je pre daný prípad nedostupná včas alebo ak je potrebné špecializované zariadenie, ktoré u nás nie je. Žiadosť o preplatenie starostlivosti podľa smernice musí poistenec podať do šiestich mesiacov od jej ukončenia. Potrebuje k tomu originály faktúr, záznam o ošetrení a ďalšie doklady.
Úrad zároveň pripomína, že zriadil Národné kontaktné miesto pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. To poskytuje poistencom poradenstvo o nárokoch, možnostiach úhrady aj o spôsoboch riešenia sporov. O pomoc možno požiadať aj online, v slovenskom aj anglickom jazyku.
Prvým právnym rámcom, ktorý upravuje poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Jeho vykonávanie konkretizuje Nariadenie č. 987/2009. Tieto normy zabezpečujú kontinuitu sociálnych práv občanov, ktorí sa presťahujú alebo pracujú v inom členskom štáte EÚ.
Ak sa slovenský poistenec rozhodne pre plánovaný výkon v zahraničí, aby mohol žiadať preplatenie nákladov, musí splniť tri základné podmienky. Potrebuje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, výkon musí byť hradený z verejného zdravotného poistenia aj na Slovensku a zároveň nesmie byť na Slovensku dostupný v primeranom čase vzhľadom na zdravotný stav poistenca.
V prípade splnenia týchto podmienok zdravotná poisťovňa preplatí výdavky priamo inštitúcii v štáte, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Iný režim platí v zmysle Smernice 2011/24/EU o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Tá umožňuje poistencom vycestovať za liečbou bez predchádzajúceho súhlasu, no náklady si musia najprv uhradiť sami. Následne môžu žiadať preplatenie do výšky slovenských taríf, teda sumy, ktorú by za rovnaký výkon uhradila poisťovňa slovenskému poskytovateľovi.
Aj smernica pripúšťa, že niektoré druhy výkonov môžu podliehať predchádzajúcemu súhlasu poisťovne. Tie sú v slovenskom právnom poriadku vymedzené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 341/2013 Z. z. Poisťovňa môže súhlas zamietnuť, ak je daný výkon dostupný na Slovensku v medicínsky primeranej lehote alebo ak má pochybnosti o dôveryhodnosti zahraničného poskytovateľa.
Naopak, poisťovňa nemôže žiadosť zamietnuť, ak sa liečba na Slovensku neposkytuje, je pre daný prípad nedostupná včas alebo ak je potrebné špecializované zariadenie, ktoré u nás nie je. Žiadosť o preplatenie starostlivosti podľa smernice musí poistenec podať do šiestich mesiacov od jej ukončenia. Potrebuje k tomu originály faktúr, záznam o ošetrení a ďalšie doklady.
Úrad zároveň pripomína, že zriadil Národné kontaktné miesto pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. To poskytuje poistencom poradenstvo o nárokoch, možnostiach úhrady aj o spôsoboch riešenia sporov. O pomoc možno požiadať aj online, v slovenskom aj anglickom jazyku.
