Minulý rok podľa Allianz rekordne stúpol finančný majetok. Ľudia počas lockdownu nemíňali

Rok 2020 bol rokom extrémnych kontrastov. Ochorenie Covid-19 zničilo milióny životov a živobytí a svetová ekonomika sa ponorila do najhlbšej recesie od 2. svetovej vojny. Menové a fiškálne politiky štátov zároveň zmobilizovali obrovské sumy na podporu hospodárstva, trhov a ľudí. A úspešne: príjmy boli stabilizované a akciové trhy sa rýchlo zotavili. Bohatstvo domácností prežilo s týmto protivetrom aj krízu Covid-19 a celosvetové hrubé finančné aktíva sa v roku 2020 zvýšili o 9,7 % a prvýkrát dosiahli magickú hranicu 200 biliónov eur. Takéto závery priniesla 12. štúdia bohatstva národov Global Wealth Report 2021 skupiny Allianz, ktorá skúma majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.

Veľa úspor kvôli lockdownu

Hybnou silou boli najmä úspory: Keďže lockdowny a reštrikcie drasticky znížili možnosti spotreby, zrodil sa globálny fenomén v podobe „nútených úspor“. Nové úspory v roku 2020 tak stúpli o 78 % na 5,2 bilióna eur, čo je absolútny rekord. Prílivy do bankových vkladov, kvôli ponechaniu nevyužitého príjmu na bankových účtoch, sa takmer strojnásobili (+187 %). Bankové vklady predstavovali viac ako polovicu nových úspor na všetkých sledovaných trhoch. Výsledkom bolo, že po prvýkrát bankové vklady na celom svete rástli dvojciferným tempom o 11,9 %. Predchádzajúci vrchol rastu bol 8 % v roku finančnej krízy 2008. Rovnako rástli aj cenné papiere posilnené silnými akciovými trhmi a rast zaznamenali aj penzijné fondy.

Potrebujeme novú „kultúru sporenia”

Napriek úvodnému útlmu, pretrvávajúcim prekážkam vo svetovom obchode a novým variantom vírusov, ktoré si vynucujú nové obmedzenia, bude globálny HDP v roku 2021 výrazne rásť, a to vďaka očkovacej kampani, ktorá umožňuje ekonomikám opäť otvoriť a čiastočne sa vrátiť sa k normálu. Navyše uvoľnené menové politiky a veľkorysé fiškálne podpory stále platia. Pre sporiteľov celého sveta to znamená, že rok 2021 by pre nich mal byť ďalší dobrý rok s celkovým rastom finančných aktív na úrovni 7 %. „Celkové čísla vyzerajú pôsobivo, no väčšina domácností v skutočnosti nešetrila, len jednoducho odložila peniaze nabok. Všetky tieto nečinné peniaze na bankových účtoch sú však zmarenou príležitosťou. Domácnosti by namiesto toho mali investovať do svojich penzií, ale aj do zelených zmien. Bojím sa, že ak sa ich domácnosti začnú nakoniec zbavovať, peniaze skončia opäť len v spotrebe a ďalej budú len poháňať infláciu. Nutne preto potrebujeme novú „kultúru sporenia“,” uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Allianz Ludovic Subran.“

• Európa sa pripravuje na autonómne riadenie
• Klienti Allianzu všetko vybavia cez nový osobný online účet
• Zamestnanci Allianz môžu byť jej akcionármi

Bohatstvo slovákov stúplo, v dlhoch stále vedieme

Čisté finančné aktíva slovenských domácností sa podľa Allianz v roku 2020 zvýšili o 11,2 %. Na rozdiel od väčšiny susedných krajín však bankové vklady neboli hlavnou hybnou silou. Napríklad v Českej republike sa prílev na bankové účty strojnásobil, na Slovensku zostali v zásade na rovnakej úrovni. Výraznejší nárast zaznamenali cenné papiere, ako aj aktíva v poisťovníctve a majetku v dôchodkových fondoch. V rebríčku bohatstva krajín skončilo Slovensko na 38. mieste s priemerným bohatstvom Slováka vo výške 7 530 eur. Trojnásobne bohatší sú podľa rebríčka Česi (21 607 eur), Poliaci (9 882 eur) a dokonca aj Bulhari (10 008 eur). Rast dlhov sa síce spomalil na 5,8 %, no v rebríčku zadlženosti Slovensko v rámci regiónu aj naďalej vedie. Priemerný dlh Slováka stúpol na 8 451 eur, (v roku 2019 bol 7 990 eur), dlh Poliaka predstavuje 4 820 eur, dlh Čecha 8 381 eur a dlh Bulhara je 2 707 eur.

Čisté finančné bohatstvo a dlhy v priemere na obyvateľa v roku 2020 (v eur)

(Tlačová správa)