Európska komisia navrhla opatrenia na boj proti dezinformáciám

Medzi tieto opatrenia patrí celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a súbor krokov, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

„Pri nedávnych odhaleniach o Facebooku a Cambridge Analytica sa jasne ukázalo riziko zneužitia osobných údajov vo volebných kontextoch a v príhodný čas nám pripomenuli, že sa treba usilovať viac, ak sa má zaistiť odolnosť demokratických procesov. Európska komisia dnes podniká kroky v záujme boja proti dezinformáciám na ochranu európskych hodnôt a bezpečnosti," píše sa v tlačovej správe. Zástupcovia Komisie sa pritom zhodujú, že falošné správy a dezinformácie na internete sa dnes používajú ako zbrane, čo predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu pre spoločnosť. Nové technológie, najmä tie digitálne, rozšírili ich dosah cez online prostredie a schopnosť oslabiť našu demokraciu a spoločnosť.

Na základe nezávislej správy, ktorú v marci 2018 uverejnila skupina na vysokej úrovni pre falošné správy a dezinformácie na internete, ako aj širších konzultácií, ktoré sa uskutočnili počas uplynulých šiestich mesiacov, Komisia definuje dezinformácie ako „preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené na dosiahnutie hospodárskeho zisku alebo úmyselné zavádzanie verejnosti a môžu spôsobiť verejnú ujmu“.

V najnovšom prieskume Eurobarometra sa 83 percent respondentov vyjadrilo, že falošné správy predstavujú hrozbu pre demokraciu. Obzvlášť ich znepokojujú úmyselné dezinformácie zamerané na ovplyvňovanie volieb a prisťahovaleckej politiky. V prieskume bol zdôraznený aj význam kvalitných médií: respondenti považujú za najdôveryhodnejší zdroj informácií tradičné médiá (rozhlas 70 percent, televízia 66 percent, tlač 63 percent). Internetové zdroje spravodajstva s mierou dôvery 26 percent a webové lokality videohostingu s mierou dôvery 27 percent sú najmenej dôveryhodnými zdrojmi informácií.

Kódex nakladania s dezinformáciami by mal napríklad zabezpečiť transparentnosť pokiaľ ide o sponzorovaný obsah, transparentnejšie informovať o fungovaní algoritmov a umožniť overenie treťou stranou, uľahčiť používateľom objavovanie rôznych spravodajských zdrojov zastupujúcich rôznorodé názory a pristupovanie k nim, zavádzať opatrenia na identifikáciu a odstraňovanie falošných účtov či umožniť overovateľom informácií, výskumníkom a verejným orgánom nepretržite monitorovať šírenie dezinformácií na internete. Nezávislá európska sieť overovateľov informácií si stanoví jednotné pracovné metódy, bude si vymieňať najlepšie postupy a usilovať sa o dosiahnutie čo najvyššieho počtu faktických opráv v celej EÚ. Overovatelia budú vybraní spomedzi zástupcov členských štátov EÚ v Medzinárodnej sieti pre overovanie informácií, ktorá dodržiava prísny kódex zásad overovania informácií na medzinárodnej úrovni. Medzi ďalšie opatrenia takisto patrí aj zvyšovanie mediálnej gramotnosti. Takisto by sa mala zlepšiť podpora pre členské štáty pri zabezpečovaní odolnosti volieb proti čoraz zložitejším kybernetickým hrozbám vrátane online dezinformácií a kybernetických útokov.

Ako ďalej informovala Ludviková, Komisia čoskoro zvolá multilaterálne fórum na zabezpečenie rámca pre účinnú spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami vrátane online platforiem, reklamného sektora a veľkých inzerentov a na naplnenie odhodlania koordinovať a zintenzívniť úsilie na boj proti dezinformáciám. Prvým výstupom fóra by mal byť celoúnijný kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý sa má uverejniť do júla 2018, aby sa dal dosiahnuť merateľný vplyv do októbra 2018. Komisia do decembra 2018 predloží správu o dosiahnutom pokroku. V správe sa preskúma aj nutnosť ďalších opatrení v záujme nepretržitého monitorovania a hodnotenia uvedených opatrení.