Dobiehajú nás dlhy minulosti

Študovali ste ekonómiu, prečo?
Na strednej škole ma bavili aj humanitné predmety, ale aj matematika či fyzika. Mama zo mňa chcela mať doktora, ale to som odmietal. Pre ekonómiu som sa rozhodol asi vplyvom spoločenských zmien na začiatku 90. rokov, keď sa o hospodárstve veľa diskutovalo. Vybral som si odbor financií a štatistiky.

Prečo ste sa rozhodli pokračovať v štúdiu ekonómie v zahraničí?
Na škole ma študovať v zahraničí nenapadlo a ani neboli veľké možnosti. Po škole som nastúpil do Českej národnej banky a tam bola možnosť cez British council dostať ročné štipendium na štúdium do Veľkej Británie. Mohol som si vybrať z viacerých škôl. Zaujala ma škola v Manchestri, kde som študoval ekonómiu so zameraním na efektívnosť narábania s verejnými zdrojmi.

V čom bola škola v Manchestri iná od pražskej?
V Česku na Vysokej škole ekonomickej v Prahe sa ekonómia učila širokospektrálne. Mali sme veľa predmetov a zápočtov, ale všetko sme brali povrchne. Vo Veľkej Británii bolo štúdium užšie zamerané, mali sme menej predmetov, ale zato sme išli do hĺbky. Musel som sa učiť systematicky, týždenne si načítavať literatúru, písať eseje, pretože by som sa pri diskusiách „nechytal“. Profesori zisťovali, či sme si látku načítali a mali sme mať na problematiku aj svoj názor.

V ČNB ste začínali na Inštitúte ekonómie. Čo ste tam skúmali?
Venoval som sa fiškálnej politike verejných financií. Analyzovali sme napríklad to, či zasahovať do kurzu koruny alebo nie. Neskôr som prešiel viacerými pozíciami v rámci banky, ale verný fiškálnej politike som ostal.

Prečo sú vôbec potrebné zásahy centrálnej banky do menovej politiky?
Lebo žijeme vo svete, kde už nie sú peniaze kryté drahým kovom. Sú to iba papiere s nominálmi, ktoré sú kryté iba zlomkom reálnymi hodnotami. Ostatné je o dôvere. Investori sa teda spoliehajú na dôveru, že inflácia peňazí nevyletí prudko dohora a centrálne banky to majú strážiť svojou menovou politikou. Do systému teda vlievajú aspoň nejakú dôveru. Ale netvrdím, že toto je jediný správny model fungovania. Boli časy, keď žiadne centrálne banky neexistovali. Existovalo veľké množstvo súkromne vydávaných bankoviek a trh fungoval. Len sa mi zdá, že v súčasnosti by už tento model dnešná spoločnosť nepreferovala.

Ako sa pozeráte na rozpočtovú nezodpovednosť európskych vlád?
Dobiehajú ich dlhy z minulosti a nedodržiavanie pravidiel, ktoré boli nastavené v Maastrichte a v Pakte rastu a stability. Ekonómovia vedeli, že pravidlá sa nedodržujú, ale ich porušovanie maskoval ekonomický rast. Keď prišla ekonomická kríza, problémy ihneď vyplávali na povrch.

Myslíte si teda, že v budúcnosti bude nutná aj rozpočtová únia a nielen menová?
Vidím dva možné scenáre. Buď sa vytvorí jednotná fiškálna únia s jedným rozpočtom alebo s emitovaním európskych dlhopisov, ktoré sa prelejú do národných bilancií. Toto riešenie bude politicky veľmi citlivé a ťažko presaditeľné, lebo štáty si svoju rozpočtovú samostatnosť budú chrániť. Alebo sa eurozóna rozpadne na dve časti. Jedna bude mať silnejšie euro a bude ju tvoriť Nemecko, štáty Beneluxu, ale možno aj niektoré štáty strednej Európy. A druhu časť budú tvoriť štáty južnej Európy.

Upozorňovali ste aj vtedajšiu českú vládu, že dobré časy sa môžu raz skončiť a treba šetriť aj na zlé časy?
Upozorňoval. Písal som o tom články a radil som viacerým ministrom financií. Vypracovali sme koncepciu verejných financií a hovorili, že dlhy môžu viesť k inflácii. Politici si to uvedomovali, ale v konečnom dôsledku konali nezodpovedne.

Ako sa podľa vás ukončí dlhová kríza?
Myslím si, že dlhy musí niekto aspoň čiastočne splatiť. A to sa podarí zvýšenou mierou inflácie.

Ako ste sa dostali z ČNB k poisťovníctvu?
V centrálnej banke som už robil viac ako deväť rokov a mal som pocit, že by som si mal vyskúšať aj súkromný sektor. Prijal som ponuku českého Aegon-u. Rozbiehal som tam dobrovoľný penzijný fond ako projektový manažér. Keď sa nám podarilo získať licenciu, tak som sa stal jeho riaditeľom a následne som riadil aj životnú poisťovňu tejto firmy.

Boli ste pri príprave dôchodkovej reformy v Česku? V akej fáze je dnes?
Tento rok vo februári či v marci sa rozhodne, či sa vôbec zavedie druhý dôchodkový pilier. Ak sa rozhodne, že áno, tak sa načrtnú kontúry ako bude vyzerať. Mal by sa spustiť niekedy v roku 2012. Ak rozhodnutie nepadne, tak druhý pilier v tomto volebnom období už nebude, čo by bola škoda.

Ako by mohol ten český dôchodkový systém vyzerať v porovnaní so slovenským?
Podobnosť by mala byť v tom, že aj v Česku má byť vstup do 2. piliera od určitého veku povinný. Iné budú percentá, ktoré sa tam budú doňho odvádzať. Navrhnuté sú iba 3 až 4 percentá z 28 percent, ktoré idú v súčasnosti do prvého piliera. Na spravovanie týchto peňazí by sa nemali vytvárať nové spoločnosti –DSS ako to bolo na Slovensku. Ale mali by to robiť vybrané inštitúcie na trhu, napríklad investičné spoločnosti, banky či poisťovne, ktoré splnia kritériá. Chceme, aby správca aktív nevedel o identite klienta. To by pomohlo k tomu, aby mu nemohol núkať iné produkty a nevytvorí sa systém predplatenej provízie pre sprostredkovateľov, čo systém predražuje. S tým ste mali negatívne skúsenosti na Slovensku. V ČR by sa súkromná firma starala iba o asset manažment a nemusela by robiť prácu front či back officu. To bude robiť štát. Tak by mohli byť za správu aktív menšie poplatky. Navyše poplatky sú veľmi politický citlivé a môžu sa meniť, preto je prijateľnejšie, ak by poplatky neboli vysoké, a tak neboli terčom útokov politikov.

Sporia si Česi na dôchodok viac ako Slováci? Dá sa to porovnávať?
Neviem presné čísla agregátnej miery úspor v oboch krajinách, takže nemôžem porovnávať. Ale viem, že miera úspor Čechov z disponibilného príjmu za posledných 15 rokov klesla skoro o polovicu. V polovici 90. rokoch to bolo 15 percent a dnes je to len 8 percent. O slovenských ešte nemám prehľad. Len viem, že Slováci za posledné dva roky viac rušili životné poistky ako Česi.

Kritici druhého piliera hovoria, že dôchodok z neho je neistý. Dá sa veriť prvému dôchodkovému pilieru pri pohľade na dnešné hospodárenie vlád?
Predstava, že v úvodzovkách štátny dôchodok je istejší je mylná a naivná. Úvodzovky som použil preto, že štát tie peniaze, ktoré idú na dôchodky, nevlastní. On ich iba vyberie formou poistného a ďalej ich prerozdeľuje. Či systém prežije a my budeme mať štátom sľúbené dôchodky, bude záležať od zdravia a výkonu ekonomiky. Ak budú ľudia zamestnaní a budú platiť dane, tak sa systém bude kryť, ale ak nie, tak máme smolu a dôchodky nebudú také ako čakáme. Navyše, nedávno som čítal jednu štúdiu, ktorá tvrdí, že ekonomická kríza sa dotkla dôchodkov v prvom pilieri podobne ako tých v druhom.

Aký bol pre Generali Slovensko poisťovňu rok 2010?
Darilo sa najmä neživotnému poisteniu a z neho najmä poisteniu majetku, napríklad domácnosti. Čo súvisí aj so škodami, ktoré spôsobili záplavy. Pri životnom sme zaznamenali ešte dosť vysoký počet rušenia poistných zmlúv, ktoré rušia pozitívne čísla novo uzatvorených zmlúv. Pri PZP náš trhový podiel postupne klesá. Klientov nám zobrali noví hráči na trhu, ktorí prišli s veľmi nízkymi cenami. Dnes niektorí z nich už svoju stratégiu prehodnocujú a ceny poistiek dvíhajú a prečisťujú si tak poistný kmeň. My sme tento rok ceny v priemere znižovali, ale nie výrazne.

Mnohé poistenia sa už predávajú online. Presadí sa internet aj pri predaji životného poistenia?
Myslím si, že pri tomto druhu poistenia vždy zostane dôležitý osobný kontakt. Časť produktov životného poistenia sa môže predávať online, ale bude to minimálna miera do 10 percent. Pri neživotnom poistení môžete podmienky meniť každý rok. Ale ak chcete meniť životné poistenie po pár rokoch, tak škodíte sám sebe. Takže nové online poisťovne nepresvedčia tak ľahko klientov, aby prešli so životným poistením k nim.

Chystáte sa v tomto roku preniknúť aj do nových foriem poistenia?
Potenciálne uvažovať treba o zdravotnom pripoistení, ale naše angažovanie bude záležať na legislatíve štátu. Keď určí jasné hranice, čo bude hradiť štát a čo môže byť ponechané na súkromné poisťovne, potom sa rozhodneme. Zaujímavé budú aj dôchodkové renty najmä pri vyplácaní dôchodkov z druhého piliera. Tam je priestor na nové riešenia. A tiež je tu priestor na rast v segmentoch poistenia, ktoré už na trhu sú. Ak porovnáme mieru predpisu poistenia k HDP, tak Slovensko je ďaleko za západnými krajinami. Navyše, tu sa viac poisťuje majetok ako zdravie či život. Takže v týchto segmentoch vidím budúcnosť.