Asociácia nemocníc Slovenska má viaceré pripomienky k navrhovaným zmenám v LSPP

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) nepokladá návrh zmien v oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti za dobrú správu pre pacientov, ako aj pre nemocnice, ktoré v najväčšej miere zabezpečujú poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) a všetkých urgentných príjmov, vrátane ústavnej pohotovosti. Ako informovala ANS v piatok vo vyhlásení, projekt zmien v oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti a prípravu novely zákona žiada pozastaviť minimálne do vybudovania urgentných príjmov.

Asociácia nesúhlasí, aby LSPP fungovala iba do 22. hodiny, pokiaľ nebudú vybudované urgentné príjmy. "Takýto krok by vzhľadom na nevybudované urgentné príjmy mohol viesť ku ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vyvolal by tiež väčšie nároky na finančné prostriedky zdravotných poisťovní a viac financií v rezorte zdravotníctva. Navrhované zmeny sú navyše v rozpore s odporučeniami OECD a EÚ, ktoré opakovane odporúčali SR zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi 24 hodín, sedem dní v týždni i mimo pracovných dní, čo čiastočne zníži počet návštev na urgentných príjmoch," vysvetlila ANS.

Profesné združenie nesúhlasí ani s tým, aby bola zrušená povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP. "Zrušenie tejto povinnosti a jej zabezpečovanie na dobrovoľnej báze vytvára predpoklad, že všeobecní lekári nebudú chcieť slúžiť na LSPP, čo by následne mohlo viesť k citeľnému obmedzeniu dostupnosti LSPP," upozornila asociácia. Zároveň vznikajú obavy, že takýto krok je v rozpore s Ústavou SR, keďže lekári v nemocniciach majú povinnosť vykonávať ústavnú pohotovostnú službu v zmysle platných právnych predpisov.

Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza, že 50 až 60 % pacientov nepatrí na urgentné príjmy, s čím ANS súhlasí. Podľa zverejnených údajov väčšina týchto pacientov vyhľadáva LSPP alebo urgentný príjem preto, že väčšina všeobecných lekárov je dostupná v ambulanciách pre svojich pacientov len niekoľko hodín denne. "Sme presvedčení, že aj jednoduché opatrenie, ako je zavedenie ordinačných hodín by znížilo nápor na LSPP, ako aj na urgentné príjmy, s týmto názorom sa stotožňuje väčšina hlavných lekárov pri vyšších územných celkoch a je to zároveň odporúčanie OECD," argumentuje ANS.

Ďalší problém, ktorý pripravovaná úprava napriek upozorneniam nerieši, je podľa ANS obhliadka mŕtvych, ktoré doposiaľ vykonávajú lekári slúžiaci na LSPP. Vzniká časový výpadok medzi 22. hodinou 7. hodinou a obhliadku mŕtveho mimo zdravotníckeho zariadenia bude možné vykonať až ráno nasledujúci deň.

Asociácia nesúhlasí ani s návrhom, aby lekári, ktorí slúžia na LSPP, mali garantovanú minimálnu mzdu. "V tejto súvislosti ANS upozorňuje, že lekári, ktorí poskytujú ústavnú pohotovostnú službu v nemocniciach, takúto garanciu nemajú a ich mzda sa odvíja od platieb od zdravotných poisťovní," vysvetlila asociácia.

Rezort zdravotníctva finalizuje projekt novej pohotovosti. Návrh chce ministerstvo predložiť na vládu v marci. Do parlamentu by sa mohol dostať v apríli. Poplatok za ústavnú pohotovostnú službu bude 10 eur, pričom doteraz to bolo 1,99 eura. Zvýši sa aj poplatok za ambulantnú pohotovostnú službu zo súčasných 1,99 eura na dve eurá. Cieľom zvýšenia poplatkov na urgentných pohotovostiach nie je podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera zaplatiť viac, ale presmerovať pacientov, ktorí sú určení pre ambulantné ošetrenie na ambulantnú pohotovostnú službu.

Štát po novom definuje sieť organizátorov, ktorí budú zabezpečovať ambulantnú pohotovostnú službu v regiónoch, a to v pevnej aj doplnkovej sieti. Pevná sieť je povinná a predstavuje 51 miest a spádových oblastí pre dospelých a 45 miest a spádových oblastí pre deti a dorast. V pevnej sieti sú organizátori povinní zabezpečiť ambulantnú pohotovostnú službu v čase od 16. hodiny do 7. hodiny nasledujúceho dňa a v dňoch pracovného pokoja nepretržite.

Doplnková sieť je dobrovoľná. Pohotovosti v doplnkovej sieti, môže zriadiť iba organizátor, a to iba v rámci svojho spádového územia. Doplnková pohotovosť sa môže poskytovať v rozsahu najviac štyri hodiny denne, a to v pracovných dňoch v čase medzi 16. hodinou a 22. hodinou a v rozsahu najviac štyri hodiny denne v dňoch pracovného pokoja medzi 7. hodinou a 22. hodinou, pričom ju nemusí poskytovať každý deň.