Koľko stojí repatriácia zraneného alebo chorého na Slovensko

Dôvodom bývajú úrazy i choroby

Dôvodom repatriácií sú hlavne úrazy kolien, bedier, členkov, ale napríklad aj hospitalizácia po topení. Časté sú aj vážne úrazy na štvorkolkách či vodných skútroch, ktoré turisti nevedia šoférovať. Počet prípadov repatriácií následkom úrazov je približne 2x viac ako repatriácií spôsobených chorobami. Prevažuje počet repatriácií po hospitalizáciách (cca 2x viac) nad počtom repatriácií po ambulantnom ošetrení. Za rok 2025 poisťovňa Union evidovala vyše stovky repatriácii zo zahraničia.

Repatriácia je drahá záležitosť

Takéto situácie sú finančne náročné z dvoch dôvodov. Zaplatiť treba aj liečbu a následne aj prevoz pacienta do nemocnice na Slovensku. „V roku 2024 dosiahli celkové náklady na repatriácie 606 789 eur, v roku 2025 do konca novembra sumu 531 520 eur. Najdrahší prevoz za posledné obdobie predstavoval transport zo vzdialenej Aljašky za 132 650 eur,“ hovorí Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia Unionu a upozorňuje, že ak by si turista, ktorého repatriovali z Aliašky, zvolil tú najlacnejšiu poistku s limitom liečebných nákladov do 100 000 eur, zvyšok sumy by si musel doplatiť z vlastných peňazí.

• Cestovné poistenie a repatriácia: Čo robiť pri úmrtí blízkeho v zahraničí?
• Cestovné poistenie: kvalita a cena za hospitalizáciu v zahraničí vás môže prekvapiť
• Poistenie liečebných nákladov a úrazové poistenie. Aký je medzi nimi rozdiel?
• Európsky preukaz poistenca ani cestovné poistenie nekryje každé ošetrenie v zahraničí

Ako ďalší príklad z praxe uvádza dramatickú nehodu z ostrova Fuerteventura. „Po zásahu autom na terase kaviarne musela byť naša klientka najskôr vrtuľníkom prevezená na susednú Gran Canariu, kde absolvovala náročnú operáciu a napokon aj repatriáciu na Slovensko. Účet presiahol 40 000 eur – všetky náklady sme uhradili my. Klientka je našťastie v poriadku,“ dodáva Kalivoda.

Nákladné boli aj komerčné lety s lekárskym sprievodom – z Čile (45 000 eur), z Číny (29 000 eur) či Austrálie, kde pacient čakal tri mesiace, kým bol v stave vhodnom na let.

Kartička európskeho zdravotného poistenia vám nepomôže

Verejné zdravotné poistenie má viacero obmedzení – platí len v krajinách Európskej Únie a vzťahuje sa len na akútne ošetrenie. „Veľa ľudí sa spolieha na európsky preukaz poistenca, no ten vám cestu domov nezaplatí,“ zdôrazňuje Kalivoda. „V zahraničí vás ošetria v akútnej situácii, ale repatriácia je plne v réžii komerčného poistenia.“ Ak teda nemáte cestovné poistenie, prípadnú repatriáciu si musíte uhradiť z vlastného vrecka.

• Pri dlhodobom pobyte v cudzine si dajte pozor na zdravotné i cestovné poistenie
• Uhryznutie mačkou alebo iným zvieraťom vám skomplikuje pobyt v zahraničí
• Ošetrenie chronicky chorého pacienta v zahraničí
• BLOG: cestovné poistenie

Ako repatriácia prebieha v praxi

Petra Hrdinová, koordinátorka asistenčnej služby Eurocross, vysvetľuje, že kľúčové je kontaktovať asistenčnú spoločnosť čo najskôr. „Pri bežných ochoreniach to nie je potrebné, ale v prípade úrazu alebo hospitalizácie áno. Zahraničné nemocnice často vyžadujú garanciu platby. Bez nej pacienta neprevezmú ani neprepustia. My zabezpečujeme komunikáciu, platby aj prípravu repatriácie,“ hovorí.

Najviac repatriácií, ktoré vykonala asistenčná služba Eurocross je pozemným prevozom sanitkou. V roku 2025 to bolo 127 prípadov. Leteckých repatriácií prebehlo v roku 2025– 49 komerčným letom a 4 leteckým špeciálom. „Niekedy sa koná prevoz aj na druhý deň, inokedy sa musí čakať aj niekoľko týždňov,“ konštatuje Hrdinová.

Postup repatriácie približuje MUDr. Michaela Raučinová, ktorá počas svojej práce v zdravotnej službe URGENT.SK absolvovala už stovky repatriácií.

„Predstavte si klienta, ktorý si na Sardínii zlomí nohu. Nejde o život ohrozujúci stav, ale sadra nad koleno znamená, že nedokáže sedieť s nohami v 90 stupňovom uhle. Nemôže teda letieť na bežnom sedadle, ani sedieť pri núdzových východoch. Vtedy prichádza do úvahy tzv. stretcher – lehátko, ktoré zaberie plochu deviatich sedadiel a vyžaduje technickú úpravu lietadla,“ vysvetľuje Raučinová. Podľa nej je proces zložitejší, než si ľudia myslia. „Musíme mať povolenie od ošetrujúceho lekára, ktorý navrhne spolu s asistenčným lekárom najvhodnejší spôsob prepravy. Ošetrujúci lekár vystaví tzv. Fit to fly dokument, ak pacient môže letieť v komerčnom lete, návrh sa posiela na konkrétnu airolinku. Každá letecká spoločnosť má svojho lekára, ktorý schváli, alebo zamietne prepravu konkrétneho pacienta, môže ešte navrhnúť doplňujúce vyšetrenia. Až keď je pacient schválený leteckou spoločnosťou, môžeme riešiť transport. Často čakáme aj týždeň, kým aerolinky potvrdia vhodný let, ktorý sa dá takto prispôsobiť.“

Samozrejme sa môže stať, ako sa často stáva práve na Sardínii, že nie je možné z kapacitných dôvodov inštalovať stretcher do lietadla aj 7-10 dní. Vtedy sa rozhodujeme, či transport nebude realizovaný sanitkou. Čiže sanitka vyrazí zo Slovenska, trajektom sa dostane na Sardíniu, tu pacienta vyzdvihne v nemocnici, spolu s pacientom idú na trajekt, a keď dorazia na pevninu, pokračuje sa s sanitkou až do nemocnice na Slovensku.

Michal Urda, riaditeľ asistenčných služieb spoločnosti URGENT.SK, upozorňuje, že pacient môže byť prevezený len vtedy, ak je to bezpečné. „Ošetrujúci lekár musí súhlasiť s transportom pacienta, pretože ak hovoríme o repatriácii, tak sa jedná o sekundárnu zdravotnú starostlivosť. Výnimkou je len evakuačný transport, tzn., že v danej krajine nie sú schopní pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho zdravotný stav vyžaduje.“ Repatriačné tímy sú podľa neho pripravené na všetko. „Lekári, ktorí sprevádzajú pacienta, sú väčšinou lekári s atestáciou z anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo z urgentnej medicíny. Musíme rátať s tým, že počas transportu môže dôjsť ku komplikáciám.. Preto máme aj špeciálne prepravné vozidlá, ktoré by sme mohli nazvať aj pojazdnou ARO jednotkou. V nej vieme dopraviť domov aj pacienta v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii.“

Podľa Urdu bola jeho najdlhšia repatriácia pacienta z Írska – nakoľko pacient nebol v stave letieť, musela po neho ísť sanitka celých 2440km zo Slovenska až do Corku a potom zase späť. Časť cesty absolvovali aj trajektom, aj tunelom medzi Francúzskom a Anglickom. „Cestu sme museli naplánovať tak, aby sme vždy mohli zájsť do nemocnice, ak by sa pacientovi zhoršil stav. Snažíme sa, aby sme mali každých 100 kilometrov v dosahu nejaké zdravotnícke zariadenie, kde by sme mohli pacienta vyložiť v prípade núdze. Našťastie tento prípad dopadol bez zachádzky, ale spomínam si na turistu, ktorého sme viezli z Chorvátska a v Maďarsku sme ho museli nechať v miestnej nemocnici, pretože jeho zdravotný stav sa akútne zhoršil a potreboval ústavnú zdravotnú starostlivosť a novú liečbu. Po stabilizácii stavu, keď bol opäť schopný transportu sanitkou, sme ho vyzdvihli a repatriovali do nemocnice na Slovensku,“ vysvetľuje Urda.

Čo ak nemáte cestovné poistenie?

Ak ste vycestovali bez cestovného poistenia, ste v horšej situácii. Repatriáciu si budete musieť zorganizovať sami a samozrejme aj uhradiť všetky náklady s ňou spojené. Môžete sa obrátiť na spoločnosť, ktorá sa špecializue na prevozy na Slovensko, napríklad už spomínaná spoločnosť Urgent.sk, alebo na slovenský konzulát v danej krajine. Ďalšia možnosť je kontaktovať rodinných príslušníkov a požiadať ich o pomoc pri vybavovaní.

Ak potrebujete zabezpečiť repatriáciu zosnulého, poradí vám aj občianske združenie Svetluna.