Alzheimerova choroba sa objavuje už aj medzi päťdesiatnikmi. Slovenskí vedci pracujú na novej vakcíne.

Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k progresívnej demencii. V súčasnosti nepoznáme príčinu. Pacienti s týmto ochorením prestávajú rozoznávať svoje okolie a stávajú sa úplne odkázaní na pomoc iných. Preto je táto diagnóza doslova strašiakom pre rodinu, na ktorú je kladená najväčšia záťaž.

„Tieto zmeny sú spojené s poruchou pamäti. Pacienti často odchádzajú na nákupy a nemôžu sa vrátiť. Nepamätajú si nové informácie. Nevnímajú to však ako problém. Majú pocit, že ich okolie sa mení,“ hovorí neuroimunológ Norbert Žilka, vedec a riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý sa dlhoročne sa venuje výskumu a prevencii Alzheimerovej choroby.

Stúpajúci trend tohto ochorenia potvrdzujú štatistiky Ministerstva zdravotníctva a NCZI. Alzheimerova choroba dokonca zaťažuje štátny rozpočet viac ako onkologické ochorenia. Podľa Žilku majú lekári najväčší problém s tým, že pacienti prichádzajú k lekárovi neskoro. „Mozog je veľmi zraniteľný, pretože necítime jeho bolesť. Keď nás bolí zub, okamžite bežíme k zubárovi a riešime problém. V prípade neurodegeneratívnych ochorení nás mozog klame, nevieme prečítať signály, ktoré nám vysiela. V momente, keď sa objavia prvé klinické príznaky, sú niektoré časti mozgu doslova zdevastované,“ hovorí Žilka.

Rastúci počet prípadov ochorení na Alzheimerovu chorobu eviduje v posledných rokoch aj UNIQA. Choroba spadá do pripoistenia kritických chorôb. „Okamihom vzniku poistnej udalosti je deň, ku ktorému bola poistenému odborným lekárom - neurológom resp. psychiatrom stanovená pred dosiahnutím veku 65 rokov diagnóza Alzheimerova choroba. Podmienkou je, že príznaky pretrvávali aspoň 6 mesiacov,“ hovorí vedúca tímu likvidácie škôd z poistenia osôb UNIQA Ľubica Antalová. Ak sú splnené podmienky pre výplatu poistného plnenia, vypláca sa celková dojednaná výška poistnej sumy, na ktorú boli poistené kritické choroby.

• Pre koho má význam životná poistka?
• Ak trpíte psychickými problémami, na životnú poistku je už neskoro
• Mýty vs. fakty o životnom poistení
• Koľko by sme mali platiť za životné poistenie?
• Kedy má význam poistenie PN? Aké sú čakacie doby?

Aj podľa štatistík UNIQA, Alzheimerova choroba je ochorením najmä stareckého veku a do veku 65 rokov je výskyt násobne nižší ako výskyt vo vyššom veku. Vedci však upozorňujú, že celosvetovo narastá počet mladších pacientov okolo 50 rokov, dokonca už evidujú aj 40 ročných ľudí, u ktorých sa začali prejavovať príznaky choroby. Na vysvetlenie vedci zatiaľ neprišli, choroba totiž nesúvisí s genetickou predispozíciou. „Ukazuje sa, že to súvisí s nezdravým životným štýlom – ide najmä o nesprávne stravovanie a málo pohybu, teda pasivita. Počas fyzickej aktivity sa totiž uvoľňujú látky, najmä vo svaloch, a niektoré z nich sú schopné prejsť do mozgu a vytvoriť v ňom optimálnu atmosféru. Tieto molekuly dokážu zmierniť a vyčistiť to, čo sa tam deje,“ vysvetľuje Žilka možnosti prevencie. Nové výskumy navyše potvrdzujú, že na zdravie mozgu má zásadný vplyv črevný mikrobióm: „Zistili sme, že črevná mikroflóra prispieva k zdravému metabolizmu a hrá rozhodujúcu úlohu v normálnom vývoji imunitného, ​​endokrinného a nervového systému. Platí teda, že väčšina ochorení súvisí so zdravím nášho čreva.“

Alzheimer sa dá diagnostikovať už z kvapky krvi – slovenskí vedci pracujú na liečbe

Doc. MUDr. Norbert Žilka, DrSc. je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave. Viac ako 20 rokov sa venuje výskumu interakcie medzi imunitným systémom a ľudským mozgom. Špecializuje sa na výskum neurodegeneratívnych ochorení ľudského mozgu a vývoj liekov na Alzheimerovu chorobu. Podieľal sa na prvom vývoji vakcíny proti tau proteínu na liečbu Alzheimerovej choroby.

Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou približne 80-tisíc pacientov, v súčasnosti však stále na chorobu neexistuje nijaká účinná liečba. Vedci sa však nevzdávajú a už onedlho príde aj do Európy a na Slovensko liek, ktorý dokáže toto ochorenie spomaliť. Slovenskí vedci pod vedením N. Žilku už pracujú na liečbe na báze imunoterapie vo forme vakcíny, ktorá by mohla príčinu Alzheimerovej choroby úplne odstrániť.

Aktuálne sa vedcom a výskumným spoločnostiam v Bratislave a Brne pod záštitou Neuroimunologického ústavu SAV navyše podaril revolučný prelom vo výskume prevencie. Cieľom je vyvinúť nový test pre včasnú diagnostiku, pretože tá je kľúčová pre lepšiu prognózu pacientov a zvolenie vhodnej starostlivosti. „Niektoré zlyhania ľudského mozgu už dnes dokážeme odhaliť z malej kvapke krvi. V blízkej budúcnosti budeme schopní odhaliť začínajúcu demenciu pomocou jednoduchého krvného testu oveľa skôr, ako sa objavia prvé príznaky. Vývoj liečby sa v súčasnosti dostáva do záverečnej fázy,“ hovorí Norbert Žilka.