Známi neznámi americkí Rusíni v Hollywoode

V minuloročnom projekte Čemerica II sme sa v jednom zo zverejnených článkov dôsledne venovali mnohým významným Rusínom, ktorých si verejnosť často nespája s ich pôvodom. V treťom pokračovaní projektu sme sa rozhodli venovať priestor aj ďalším známym osobnostiam s rusínskymi koreňmi, ktorí sa výrazne presadili v konkurenčnom prostredí srdca filmového priemyslu v Hollywoode. S tým, že sa im to nakoniec podarilo, súvisí začiatok minulého storočia, poznamenaný odchodom mnohých Rusínov za prácou do Ameriky. Na našom území by sa im podobných šancí asi sotva naskytlo. A hoci sa mnohí z nich verejne ku koreňom nikdy neprihlásili, je viac než isté, že ich domáce prostredie ovplyvňovalo a formovalo.


Éru „zlatého veku“ starého Hollywoodu zažila stále žijúca americká herečka rusínskeho pôvodu Lizabeth Scott. Rodičia (Ján a Mária Matzovci) tejto dnes už 92 ročnej dámy emigrovali do Ameriky zo Slovenska začiatkom 20. storočia. Hoci pochádzala zo šiestich detí vyrastajúcich v skromných pomeroch, vo svete filmu sa presadila už ako 23 ročná. Počas svojej hereckej kariéry spolupracovala s takými zvučnými menami ako napríklad Kirk Douglas, Elvis Presley alebo Humphrey Bogart. Vďaka jej charizmatickému výzoru a prirodzenej kráse ju tvorcovia radi obsadzovali predovšetkým do štýlových čiernobielych filmov noir s detektívnou zápletkou. Medzi jej najznámejšie filmy patria Too Late fot Tears, Dark City, Silver Lode...

Rozkvet starých dobrých hollywoodskych časov zažila aj ďalšia ikona strieborného plátna s obrovskou charizmou Paul Newman. Držiteľ Oscara, Zlatého glóbusu alebo Emmy sa síce narodil v Amerike v roku 1925, no jeho matka Terezia Fecková pochádzala z obce Ptičie pri Humennom. V žilách mu síce kolovala rusínska krv, ale k svojmu pôvodu sa nikdy verejne nevyjadroval a Slovensko počas celého tvorivého života nenavštívil. Od začiatku 50. rokov minulého storočia sa objavoval po boku takých hviezd ako Elizabeth Taylor či Orson Welles. Ako typický charakterový herec vystupoval prevažne vo westernových a dobrodružných filmov, kde bol zosobnením vtedajšieho sex symbolu a mnohí ho dokonca prirovnávali k Marlonovi Brandovi. Počas celého profesionálneho života bol na Oscara nominovaný až deväťkrát. Medzi jeho hádam najvýznamnejšie filmy patria Butch Cassidy and the Sundance Kid, Frajer Luke, Niekto tam hore má ma rád, Mačka na rozpálenej plechovej streche... Svoj talent uplatnil neskôr aj ako režisér vlastných autorských filmov. Väčšinu finančných príjmov z filmového remesla však venoval na dobročinné účely a ako presvedčený humanista usilovne bojoval proti masovej výrobe zbraní.



Pri hľadaní rusínskych koreňov medzi hollywoodskymi hviezdami by sme nemali zabudnúť ani na herca akým bol Steve Mcqueen, ktorý sa narodil v roku 1930. Jeho otec Andrej Ihnát emigroval do Ameriky z dedinky Jastrabie pri Michalovciach a spolu s manželkou sa usadili v americkom štáte Indiana. Štefan Ihnát, ako sa chlapec pôvodne volal, to však v detstve nemal vôbec jednoduché. Od najmladších čias sa potuloval po okolitých uliciach, keďže rodičia sa o neho vôbec nestarali a často striedal jednu polepšovňu za druhou. Spočiatku skúšal námorníctvo, ale vojenská kariéra ho ani z ďaleka neuspokojovala. Po štúdiu herectva ho hádam najviac preslávila nezabudnuteľná rola postavy Vina v dnes už kultovom westerne Sedem statočných. Jeho sľubne rozbehnutú kariéru prerušila nevyliečiteľná choroba v roku 1980.



Za zmienku ešte stojí spomenúť u nás nie až tak známu americkú herečku rusínskeho pôvodu s umeleckým menom Sandra Dee. V skutočnosti sa volala Alexandria Zuck a narodila sa v roku 1942 v meste Bayonne v štáte New Jersey. Po matke Mary Zuck Cimboliak mala lemkovsko – rusínsky pôvod. Korene jej otca Johna Zucka tiež siahajú na územie dnešného juhovýchodného poľského mestečka Grybów. Kedysi sa tomuto územiu zvyklo hovorievať Halič alebo inak povedané Galícia. Život Sandry Dee bol od detstva poznamenaný sklamaním a častými záchvatmi depresie, ktoré sa výraznejšie začali prejavovať najmä po rozvode rodičov. Údajne bola zneužívaná druhým nevlastným otcom a od útleho veku trpela anorexiou a bulímiou. Matka Alexandria ju od najmladších čias viedla bezhlavo k modelingu. Vo svojich jedenástich rokoch už údajne zarábala 75 000 dolárov ročne a objavovala sa v rozličných módnych časopisoch, čo jej neskôr otvorilo dvere do sveta reklamy, odkiaľ bol už iba kúsok na plátna kín. V roku 1957 sa presťahovala do Hollywoodu, kde ako štrnásťročná podpísala zmluvu so štúdiom Universal. V tom istom roku získala dokonca ako jedna z najmladších hollywoodskych herečiek Zlatý glóbus za film Until They Sail a stala sa objavom roka. V rokoch 1960 a 1964 patrila medzi desať najlepších filmových hviezd v Amerike. Mnohí kritici ju dokonca považovali za najúspešnejšiu dospievajúcu hviezdu 20. storočia. Aj napriek tomu, že sa vo filmoch vyskytovala po boku hercov ako Gina Lollobrigida, Paul Newman alebo Anthony Quinn, jej sláva začala koncom 60 rokov prudko upadať. Počas nie príliš radostného života prežila nielen svojho syna a jeho manželku, ale aj dve vnúčatá. Posledné roky jej života boli poznačené rôznymi chorobami. Polozabudnutá a opustená zomrela v roku 2005 na ochorenie obličiek a zápal pľúc.



Ďalším nemenej významným hercom rusínskeho pôvodu, ktorý bol počas života dvakrát nominovaný na Zlatý glóbus, je Robert Urich. Narodil sa v roku 1946 v štáte Ohio. Jeho starí rodičia z otcovej strany (Peter a Terézia Juričovci) pochádzali z malebnej východoslovenskej obce Lukov. Začiatkom 20. storočia, sa podobne ako mnoho ďalších Rusínov, presťahovali za prácou do USA. Mladý herec vyrastal v kresťanskom prostredí a v mnohých rozhovoroch otvorene priznával, že hlavnú úlohu v jeho dospievaní zohrala práve náboženská viera a výchova vyvierajúca z duchovného presvedčenia jeho rodičov. Po otcovi zdedil pravoslávne a po matke katolícke vierovyznanie. Vôbec mu nerobilo problém navštevovať paralelne dva kostoly naraz. Urich bol rodinne založený a svoje dve deti vychovával aj v duchu slovanských tradícií. Hoci bol v prostredí Hollywoodu pomerne známy, otvorene sa hlásil k rusínskym koreňom, čo dokazovala aj jeho láska k tradičným slovanským jedlám, ktoré s láskou servíroval na stôl v rodinnom kruhu v období vianočných alebo veľkonočných sviatkov. Fanúšikovia si ho asi najviac pamätajú ako súkromného detektíva Spencera zo slávneho amerického seriálu z 80. rokov minulého storočia. Robert prehral svoj boj s rakovinou v roku 2002.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Viac na: www.cemerica.sk