Zmeny v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení
M. Němec je za prechod dozoru do pôsobnosti Úradu pre finančný trh
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje v blízkej budúcnosti rekodifikovať zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Existuje na to viacero dôvodov, s ktorými súhlasia aj predstavitelia doplnkových dôchodkových poisťovní.
Hlavným dôvodom novely zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení je podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michala Horvátha skutočnosť, že platná úprava nedostatočne garantuje bezpečnosť úspor občanov v doplnkových dôchodkových poisťovniach (DDP).
"Treba predovšetkým zmeniť právnu formu DDP, pretože v súčasnom zákone je netransparentná a je potenciálnym rizikom, že môže dôjsť k poškodeniu poistencov," povedal M. Horváth. Problém podľa neho spočíva v tom, že v prípade DDP sa v jednom subjekte kumuluje poistenie, sporenie, ako aj správa samotnej poisťovne. Niektoré DDP majú uzavreté zmluvy s bankami, ktoré by v prípade jednostranného odstúpenia zo strany poisťovne mohli od nej žiadať niekoľkomiliónové odstupné.
"Ak by k niečomu podobnému došlo, pohľadávky veriteľov budú uspokojené z majetku, ktorý patrí poisťovni, a teda poistencom," vystríha M. Horváth. V novele zákona by teda mala byť - podobne ako v podielových fondoch - správcovská spoločnosť oddelená od samotného fondu, ktorý nemá právnu subjektivitu, je výlučne majetkom poistencov a nemožno naň siahať ani nakladať s ním nijako inak, ako dovoľuje legislatíva.
"Máme poznatky, že poisťovne zatiaľ nemajú nejaké vážne ekonomické problémy, ale treba tieto veci riešiť v predstihu," komentuje štátny tajomník. Novelizáciou by sa malo zabezpečiť aj to, aby dozor nad DDP už nevykonávali ministerstvá práce a financií, ale nezávislý orgán.
Názor DDP
Zmeny v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení očakávajú aj samotné poisťovne. Generálny riaditeľ Doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia Michal Němec tvrdí, že pre to, aby fungoval poistný systém, musí štát predovšetkým garantovať stabilnú legislatívu porovnateľnú s legislatívou Európskej únie.
"Treba urobiť všetko pre to, aby sa doplnkové dôchodkové poisťovne stali subjektmi, ktoré sú kompatibilné s inými subjektmi pôsobiacimi na finančnom trhu. Mali by to byť úpravy zákona, ktoré sa dotknú najmä správcu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a samotnej poisťovne. Správcovia by mohli naplniť podmienky, ktoré sú ešte prísnejšie ako pre správcov podielových fondov určené v zákone o kolektívnom investovaní," nazdáva sa M. Němec. Doplnkové dôchodkové poisťovne by sa mali výnosmi podieľať na financovaní svojho správcu tak ako pri správe podielových fondov.
"Dozor ministerstva práce a financií neplní dostatočne úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona," tvrdí M. Horváth. Generálny riaditeľ DDP si myslí, že dozor by mal prejsť z pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR. "Myslím si, že štátny dozor by sa mal premeniť na nezávislý dohľad. Najschodnejšou cestou je presun kompetencií z ministerstva na Úrad pre finančný trh," hovorí M. Němec. Súhlasí s názorom štátneho tajomníka o oddelení majetku poisťovne od majetku poistencov, o čo sa nakoniec doplnkové dôchodkové poisťovne snažia už niekoľko rokov.
Po spomínaných zmenách by sa podľa M. Horvátha mohli správcovské spoločnosti terajších DDP zapojiť aj do reformy dôchodkového poistenia a mohli by prípadne spravovať fondy v druhom aj treťom pilieri dôchodkového poistenia.
"Bude to ešte otázka diskusie expertných tímov, ale môj osobný názor je, že by sa o tom za prísnych podmienok dalo uvažovať. Dôležité je, aby boli aktíva vo fondoch oddelené účtovne aj fyzicky a aby tam nemohli byť nejaké presuny," domnieva sa M. Horváth.
M. Němec je presvedčený, že novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení by mala umožniť napríklad aj presun dôchodkových úspor a nárokov medzi podobnými systémami v rámci krajín Európskej únie.
Verejné financie
M. Němec tvrdí, že po zavedení kapitalizačného piliera netreba "prepáliť" jeho financovanie. Môže sa stať, že verejné financie nebudú schopné uhradiť dlhy štátu voči občanom, ktorí dnes poberajú dôchodky. Veľkým problémom je podľa M. Němca nedostatok dostatočného množstva kvalitných investičných príležitostí.
"Momentálne v poisťovni, ktorú riadim, máme k dispozícii štyri miliardy korún. Každý deň sa poriadne zapotíme, kým vyriešime, kam tieto finančné prostriedky umiestniť," hovorí riaditeľ Doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Súčasne pochybuje o tom, že je momentálne vhodné vkladať peniaze určené na dôchodok do zahraničných cenných papierov.
"Stačí si otvoriť denník Financial Times a človek zistí, čo sa deje. Počas sviatkov je na kapitálových trhoch nula, počas obyčajných dní vždy mínus. Kapitálový trh je na celom svete v kríze," komentuje M. Němec. Konzervatívnosť portfólia v kapitalizačnom systéme predpokladá síce nižšie, ale zato stabilné zhodnotenie. Klient sociálneho systému by nemal ani z hľadiska jedného roka vidieť na svojom účte záporné zhodnotenie finančných prostriedkov. Myslí si, že v novele zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení by sa pokojne mohlo zakázať investovanie do akcií. Veľmi podstatná je aj implementácia kapitalizačného piliera, ktorá nie je podľa M. Němca jednoduchým procesom. V Poľsku majú dodnes problémy s tým, aby presne vedeli, kto koľko zaplatil.
Novelou zákona o sociálnom poistení by sa podľa M. Horvátha mali odstrániť nedostatky schváleného zákona a zladiť tento systém s pripravovaným systémom kapitalizácie na vlastných účtoch občanov. Zriadením kapitalizačného piliera nastanú podľa neho zmeny aj v daňových zákonoch a v dohľade nad kapitálovým trhom. Pri príprave dôchodkovej reformy ministerstvo čakajú aj úlohy v oblasti osvety a vzdelávania občanov.
"Pokiaľ ministerstvo nebude mať podporu verejnosti, nemôže rátať s úspechom," poznamenal na záver M. Horváth.
Autor: Vladimír Bačišin
Hlavným dôvodom novely zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení je podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michala Horvátha skutočnosť, že platná úprava nedostatočne garantuje bezpečnosť úspor občanov v doplnkových dôchodkových poisťovniach (DDP).
"Treba predovšetkým zmeniť právnu formu DDP, pretože v súčasnom zákone je netransparentná a je potenciálnym rizikom, že môže dôjsť k poškodeniu poistencov," povedal M. Horváth. Problém podľa neho spočíva v tom, že v prípade DDP sa v jednom subjekte kumuluje poistenie, sporenie, ako aj správa samotnej poisťovne. Niektoré DDP majú uzavreté zmluvy s bankami, ktoré by v prípade jednostranného odstúpenia zo strany poisťovne mohli od nej žiadať niekoľkomiliónové odstupné.
"Ak by k niečomu podobnému došlo, pohľadávky veriteľov budú uspokojené z majetku, ktorý patrí poisťovni, a teda poistencom," vystríha M. Horváth. V novele zákona by teda mala byť - podobne ako v podielových fondoch - správcovská spoločnosť oddelená od samotného fondu, ktorý nemá právnu subjektivitu, je výlučne majetkom poistencov a nemožno naň siahať ani nakladať s ním nijako inak, ako dovoľuje legislatíva.
"Máme poznatky, že poisťovne zatiaľ nemajú nejaké vážne ekonomické problémy, ale treba tieto veci riešiť v predstihu," komentuje štátny tajomník. Novelizáciou by sa malo zabezpečiť aj to, aby dozor nad DDP už nevykonávali ministerstvá práce a financií, ale nezávislý orgán.
Názor DDP
Zmeny v zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení očakávajú aj samotné poisťovne. Generálny riaditeľ Doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia Michal Němec tvrdí, že pre to, aby fungoval poistný systém, musí štát predovšetkým garantovať stabilnú legislatívu porovnateľnú s legislatívou Európskej únie.
"Treba urobiť všetko pre to, aby sa doplnkové dôchodkové poisťovne stali subjektmi, ktoré sú kompatibilné s inými subjektmi pôsobiacimi na finančnom trhu. Mali by to byť úpravy zákona, ktoré sa dotknú najmä správcu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a samotnej poisťovne. Správcovia by mohli naplniť podmienky, ktoré sú ešte prísnejšie ako pre správcov podielových fondov určené v zákone o kolektívnom investovaní," nazdáva sa M. Němec. Doplnkové dôchodkové poisťovne by sa mali výnosmi podieľať na financovaní svojho správcu tak ako pri správe podielových fondov.
"Dozor ministerstva práce a financií neplní dostatočne úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona," tvrdí M. Horváth. Generálny riaditeľ DDP si myslí, že dozor by mal prejsť z pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR. "Myslím si, že štátny dozor by sa mal premeniť na nezávislý dohľad. Najschodnejšou cestou je presun kompetencií z ministerstva na Úrad pre finančný trh," hovorí M. Němec. Súhlasí s názorom štátneho tajomníka o oddelení majetku poisťovne od majetku poistencov, o čo sa nakoniec doplnkové dôchodkové poisťovne snažia už niekoľko rokov.
Po spomínaných zmenách by sa podľa M. Horvátha mohli správcovské spoločnosti terajších DDP zapojiť aj do reformy dôchodkového poistenia a mohli by prípadne spravovať fondy v druhom aj treťom pilieri dôchodkového poistenia.
"Bude to ešte otázka diskusie expertných tímov, ale môj osobný názor je, že by sa o tom za prísnych podmienok dalo uvažovať. Dôležité je, aby boli aktíva vo fondoch oddelené účtovne aj fyzicky a aby tam nemohli byť nejaké presuny," domnieva sa M. Horváth.
M. Němec je presvedčený, že novela zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení by mala umožniť napríklad aj presun dôchodkových úspor a nárokov medzi podobnými systémami v rámci krajín Európskej únie.
Verejné financie
M. Němec tvrdí, že po zavedení kapitalizačného piliera netreba "prepáliť" jeho financovanie. Môže sa stať, že verejné financie nebudú schopné uhradiť dlhy štátu voči občanom, ktorí dnes poberajú dôchodky. Veľkým problémom je podľa M. Němca nedostatok dostatočného množstva kvalitných investičných príležitostí.
"Momentálne v poisťovni, ktorú riadim, máme k dispozícii štyri miliardy korún. Každý deň sa poriadne zapotíme, kým vyriešime, kam tieto finančné prostriedky umiestniť," hovorí riaditeľ Doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Súčasne pochybuje o tom, že je momentálne vhodné vkladať peniaze určené na dôchodok do zahraničných cenných papierov.
"Stačí si otvoriť denník Financial Times a človek zistí, čo sa deje. Počas sviatkov je na kapitálových trhoch nula, počas obyčajných dní vždy mínus. Kapitálový trh je na celom svete v kríze," komentuje M. Němec. Konzervatívnosť portfólia v kapitalizačnom systéme predpokladá síce nižšie, ale zato stabilné zhodnotenie. Klient sociálneho systému by nemal ani z hľadiska jedného roka vidieť na svojom účte záporné zhodnotenie finančných prostriedkov. Myslí si, že v novele zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení by sa pokojne mohlo zakázať investovanie do akcií. Veľmi podstatná je aj implementácia kapitalizačného piliera, ktorá nie je podľa M. Němca jednoduchým procesom. V Poľsku majú dodnes problémy s tým, aby presne vedeli, kto koľko zaplatil.
Novelou zákona o sociálnom poistení by sa podľa M. Horvátha mali odstrániť nedostatky schváleného zákona a zladiť tento systém s pripravovaným systémom kapitalizácie na vlastných účtoch občanov. Zriadením kapitalizačného piliera nastanú podľa neho zmeny aj v daňových zákonoch a v dohľade nad kapitálovým trhom. Pri príprave dôchodkovej reformy ministerstvo čakajú aj úlohy v oblasti osvety a vzdelávania občanov.
"Pokiaľ ministerstvo nebude mať podporu verejnosti, nemôže rátať s úspechom," poznamenal na záver M. Horváth.
Autor: Vladimír Bačišin
