Združenie zdravotných poisťovní sa bojí nižšieho rozpočtu
Navrhované zníženie rozpočtu pre zdravotníctvo v roku 2015 je zlá správa pre poskytovateľov, pacientov, ale aj štát. Ako vo štvrtok informovalo Združenie zdravotných poisťovní SR (ZZP), medziročný pokles plánovaných príjmov zdravotníctva o 16,6 mil. eur oproti tomuto roku znamená menej peňazí na kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Za nejasné označilo aj to, ako budú dlhodobo kompenzované avizované nižšie odvody pri mzdách do 494 eur a v prípade študentov brigádnikov.
Vláda by podľa ZZP mala prehodnotiť prvotný návrh budúcoročného rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. "Menej peňazí v kapitole zdravotníctva znamená menej peňazí na zdravotnú starostlivosť, rozvoj nových projektov a skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne riešenie mzdových požiadaviek zdravotníkov,“ upozornila prezidentka ZZP Katarína Kafková. Ako dodala, v porovnaní s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý bol schválený minulú jeseň, škrtá vláda v roku 2015 až 130 mil. eur.
Vláda už oznámila aj zavedenie nižších zdravotných odvodov pre zamestnancov s príjmom od 380 do 494 eur. Ministerstvo financií odhadlo, že len zvýhodnené odvody bude mať 450 tisíc až 580 tisíc zamestnancov, čo spôsobí výpadok na zdravotných odvodoch vo výške 150 miliónov eur ročne. Nižšie budú aj odvody pre študentov brigádnikov. "Pri zavádzaní rozsiahlych výnimiek by mala byť dlhšia diskusia o tom, ako budú dlhodobo kompenzované takto znížené odvody. Štát by mal jasne ukázať, akým spôsobom bude tento výpadok odvodov kompenzovať," vyzýva Kafková.
Z aktuálneho návrhu podľa prezidentky ZZP nie jasné ani to, či štát plánuje budúci rok zvýšiť platby za poistencov štátu. Tie sa dlhodobo pohybujú len na úrovni jednej tretiny platieb ekonomicky aktívnych obyvateľov, pričom práve na poistencov štátu ide viac ako polovica výdavkov v zdravotníctve. "Podľa aktuálnych čísiel to vyzerá skôr, že platba za poistencov štátu bude klesať. Bremeno financovania sa tým pádom bude presúvať najmä na zamestnancov s príjmami nad 494 eur a živnostníkov, čo nebude stačiť na pokrytie chýbajúcich zdrojov,“ dodala Kafková.
Trend znižovania platieb za poistencov štátu, ale aj rôznych výnimiek v zdravotných odvodoch je podľa Kafkovej z dlhodobého hľadiska rizikom pre dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Znižovanie rozpočtu totiž nesprevádza zavádzanie opatrení, ktoré by tvorili úspory v systéme a kompenzovali tak prípadný nižší výber poistného. "Vieme, že eHealth sa odkladá, nevidno ani iné zásadné opatrenia, ktoré by vytvárali úspory. Je preto otázne odkiaľ,“ uzavrela Kafková.
Do verejného zdravotného poistenia by malo v nadchádzajúcom roku pritiecť menej peňazí. Príjmy, ktoré predpokladá ministerstvo financií v prvotnom návrhu budúcoročného rozpočtu, sú oproti schválenému rozpočtu pre tento rok skresané o 16,6 mil. eur na 4,27 mld. eur. Opačný trend sa však očakáva v ďalších dvoch rokoch, kedy by sa zdroje v systéme mali navýšiť rádovo o stovky miliónov eur. "Na rok 2016 sa celkové príjmy predpokladajú v objeme 4,50 mld. eur s medziročným rastom 5,43 % a na rok 2017 v objeme 4,68 mld. eur s medziročným rastom 3,95 %, " konštatuje rezort financií.
Vláda by podľa ZZP mala prehodnotiť prvotný návrh budúcoročného rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. "Menej peňazí v kapitole zdravotníctva znamená menej peňazí na zdravotnú starostlivosť, rozvoj nových projektov a skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne riešenie mzdových požiadaviek zdravotníkov,“ upozornila prezidentka ZZP Katarína Kafková. Ako dodala, v porovnaní s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý bol schválený minulú jeseň, škrtá vláda v roku 2015 až 130 mil. eur.
Vláda už oznámila aj zavedenie nižších zdravotných odvodov pre zamestnancov s príjmom od 380 do 494 eur. Ministerstvo financií odhadlo, že len zvýhodnené odvody bude mať 450 tisíc až 580 tisíc zamestnancov, čo spôsobí výpadok na zdravotných odvodoch vo výške 150 miliónov eur ročne. Nižšie budú aj odvody pre študentov brigádnikov. "Pri zavádzaní rozsiahlych výnimiek by mala byť dlhšia diskusia o tom, ako budú dlhodobo kompenzované takto znížené odvody. Štát by mal jasne ukázať, akým spôsobom bude tento výpadok odvodov kompenzovať," vyzýva Kafková.
Z aktuálneho návrhu podľa prezidentky ZZP nie jasné ani to, či štát plánuje budúci rok zvýšiť platby za poistencov štátu. Tie sa dlhodobo pohybujú len na úrovni jednej tretiny platieb ekonomicky aktívnych obyvateľov, pričom práve na poistencov štátu ide viac ako polovica výdavkov v zdravotníctve. "Podľa aktuálnych čísiel to vyzerá skôr, že platba za poistencov štátu bude klesať. Bremeno financovania sa tým pádom bude presúvať najmä na zamestnancov s príjmami nad 494 eur a živnostníkov, čo nebude stačiť na pokrytie chýbajúcich zdrojov,“ dodala Kafková.
Trend znižovania platieb za poistencov štátu, ale aj rôznych výnimiek v zdravotných odvodoch je podľa Kafkovej z dlhodobého hľadiska rizikom pre dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Znižovanie rozpočtu totiž nesprevádza zavádzanie opatrení, ktoré by tvorili úspory v systéme a kompenzovali tak prípadný nižší výber poistného. "Vieme, že eHealth sa odkladá, nevidno ani iné zásadné opatrenia, ktoré by vytvárali úspory. Je preto otázne odkiaľ,“ uzavrela Kafková.
Do verejného zdravotného poistenia by malo v nadchádzajúcom roku pritiecť menej peňazí. Príjmy, ktoré predpokladá ministerstvo financií v prvotnom návrhu budúcoročného rozpočtu, sú oproti schválenému rozpočtu pre tento rok skresané o 16,6 mil. eur na 4,27 mld. eur. Opačný trend sa však očakáva v ďalších dvoch rokoch, kedy by sa zdroje v systéme mali navýšiť rádovo o stovky miliónov eur. "Na rok 2016 sa celkové príjmy predpokladajú v objeme 4,50 mld. eur s medziročným rastom 5,43 % a na rok 2017 v objeme 4,68 mld. eur s medziročným rastom 3,95 %, " konštatuje rezort financií.
