ZBER A ANALÝZA ÚDAJOV O POISTNOM TRHU ZA ROK 2000
Po implementáciismerníc EU - Tretej direktívy Rady 92/96/EEC o životnom poistení a Tretej direktívy Rady 92/49/EEC o neživotnom poistení stratili dozorné orgány členských krajín EU, ktoré ich museli aplikovať do domovského práva, vplyv na licencovanie nových produktov, schvaľovanie poistných podmienok a podobne
Po implementáciismerníc EU - Tretej direktívy Rady 92/96/EEC o životnom poistení a Tretej direktívy Rady 92/49/EEC o neživotnom poistení stratili dozorné orgány členských krajín EU, ktoré ich museli aplikovať do domovského práva, vplyv na licencovanie nových produktov, schvaľovanie poistných podmienok a podobne. Činnosť dozoru sa tak posúva z roviny schvaľovacej do roviny finančnej kontroly a analýz. Na posúdenie situácie v poisťovni a celkového hospodárenia je potrebné analyzovať množstvo údajov, a to nie len v jednom okamihu, ale v časovom rade. Zo skúsenosti, že včas identifikovaný problém prináša menšie potenciálne škody a je oveľa lepšie riešiteľný, prikladajúdozorné orgány stále väčší dôraz na budovanie tzv. "Early Warning System" (systému včasného varovania) ? ďalej len EWS. Základom takéhoto systému je zber a spracovanie dát.
Dozorný orgán nad poisťovníctvom naSlovensku začal prvý raz zbierať dáta o činnosti a hospodárení poisťovní za rok 1996. V roku 1997 a 1998 bol rozsah údajov rozšírený a údaje sa zbierali opäť len ku koncu roku. Za rok 1999 a 2000 sa už údaje zbierali a analyzovali polročne, pričom sa opäť zdokonaľovala ich štruktúra. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne boli nútené vypĺňať odlišné štatistiky pre Slovenskú asociáciu poisťovní (SAP) a dozorný orgán a novela zákona o poisťovníctve priniesla nové členenie poistných produktov, na spracovanie konečných údajov zarok 2000 bola vytvorená v spolupráci so SAP nová štruktúra údajov o činnosti a hospodárení poisťovne.
Auditované účtovné závierky spolu s výkazom platobnej schopnosti už neboli žiadnou novinkou. Nové bolo však štruktúrovanie dát o poistnom trhu. Principiálnou zmenou bolo rozdelenie všetkých ukazovateľov podľa poistných odvetví a poistných druhov v zmysle prílohy zákona o poisťovníctve a zavedenie dalších sledovaných ukazovateľov. Ku koncu roka 2000 sa zbierali aj údaje o sprostredkovateľoch. Podľa § 12b, ods. 5zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (ďalej len "zákon") sú poisťovne povinné v termíne do 31. marcapredkladať zoznam sprostredkovateľov vykonávajúcich činnosť výlučne pre jednotlivé poisťovne. Dozorný orgán z týchto údajov zistí, či na sprostredkovateľskom trhu nepodnikajú osoby bez povolenia na maklérsku činnosť.Do rovnakého dátumu boli poisťovne povinné predložiť aj meno aktuára, spolu s náležitosťami, ktoré musí táto osoba podľa § 12a zákona spĺňať.
Základné údaje o poistnom trhu za rok 2001 sa zbierajú štvrťročne. Novinkou je aj Správa poisťovne podpísaná aktuárom. Dozorný orgán definoval minimálny rozsah informácií a požadovanú formu, ktorú má obsahovaťspráva. Spolu s ročnou účtovnou závierkou poisťovne je poisťovňa povinná predkadať dozornému orgánu Správu o tvorbe a použití prostriedkov rezerv poisťovne, o platobnej schopnosti poisťovne a o rozdelení podielov na prebytkoch poistného v životnom poistení poisťovne s vyjadrením aktuára (ďalej len "správa"), ktorej správnosť potvrdia svojím podpisom štatutárni zástupcovia poisťovne a aktuár poisťovne.
Správa, podľa požadovanej formy a rozsahu, by mala obsahovať prehľad poistných produktov poisťovne, informáciu o tvorbe rezerv daného účtovného roka, údaje o rezervách za predchádzajúce štyri roky, metodiku a skutočné údaje o rozdelení podielov na prebytkoch v životnom poistení, údaje o škodovosti v neživotnom poistení a neživotnom pripoistení k životnému poisteniu, odhad peňažných tokov na nasledujúci rok. Ďalej by v správe mali byť uvedené aj všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na platobnú schopnosť poisťovne.
V závere správy by mal aktuár poisťovne ohodnotiť finančnú situáciu poisťovne, úroveň rezerv a adekvátnosť tvorby poistného, uvedie umiestnenie prostriedkov rezerv poisťovne a ich súlad s tvorbou rezerv, ďalej by mal uviesť faktory, ktoré by prípadne mohli ohroziť fungovanie poisťovne. Pravidelný zber údajov a ich kvalitná analýza dáva základný predpoklad na budovanie EWS. Tri hlavné dôvody na budovanie EWS sú:
a) identifikovať spoločnosti, ktoré mali hlásené problémy;
b) nájsť spoločnosti, ktoré problémy mali ale ich nehlásili;
c) predpovedať tie spoločnosti, ktoré malú predpoklady, že u nich nastanú problémy.
Prvé dva dôvody sú retrospektívne u? svojou povahou. Udalosti nastali v minulosti a nie je v moci dozorného orgánu vrátiť čas späť. Úlohou dozorného orgánu je v týchto prípadoch minimalizovať dopad problémov a zastávať oprávnené záujmy a nároky poistených.
Len tretí dôvod je možné považovať za prediktívny a perspektívny. Včasným identifikovaním možných odchýlok a základov problémov v poisťovni, je možné problémom predísť skôr, ako majú na poisťovňu, atým aj na poistených, negatívne dopady.
Základnýmpredpokladom pre vybudovanie kvalitného a funkčného EWS je pravidelný zber údajov. Ďalším a nepochybne rovnako dôležitým je ich spracovanie. Najčastejšie sa používajú rôzne kombinácie pomerových ukazovateľov.
IRIS (Regulatory Information System) je najčastejšie používaný systém ukazovateľov, podobne známy je RBC (Risk-Based Capital) a systém ukazovateľov FAST (Financial Analysis Soplvency Tools). Princípom je súbor pomerových ukazovateľov pre každú z týchto metód a definovanie intervalov, v ktorých by sa mali tieto pomery nachádzať. NAIC (National Association of Insurance Commissioners), dozorný orgán nad poisťovníctvom v USA, začal používať tieto metódy v 90. rokoch.
Tieto metódy sa postupne implementujú aj v Európe. Z postkomunistických krajín je v budovaní EWS najďalej Poľsko, ktoré používa aj tieto pomerové ukazovatele a Maďarsko, ktoré na budovaní EWS pracuje.
Jemožné diskutovať o tom, ktorá z metód a postupov EWS je najlepšia, ktorá ako objektívna a podobne. Nemožno ale pochybovať o tom, že EWS je najlepšou cestou, ako predísť problémom v poisťovni a eliminovať ich dopad na poistencov, poistených a spoločnosť. Pravidelný zber údajov vypovedajúcich o situácii v poisťovniach na Slovensku dáva dozornému orgánu základ na budovanie EWS, slúži na vytvorenie prehľadu o poistnom trhu a včasné identifikovanie možných problémov v poisťovniach.
Prevzaté z ČASOPISU SLOVENSKÉHO POISŤOVNÍCTVA -"POISTNÉ ROZHĽADY" 2001/3
Dozorný orgán nad poisťovníctvom naSlovensku začal prvý raz zbierať dáta o činnosti a hospodárení poisťovní za rok 1996. V roku 1997 a 1998 bol rozsah údajov rozšírený a údaje sa zbierali opäť len ku koncu roku. Za rok 1999 a 2000 sa už údaje zbierali a analyzovali polročne, pričom sa opäť zdokonaľovala ich štruktúra. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne boli nútené vypĺňať odlišné štatistiky pre Slovenskú asociáciu poisťovní (SAP) a dozorný orgán a novela zákona o poisťovníctve priniesla nové členenie poistných produktov, na spracovanie konečných údajov zarok 2000 bola vytvorená v spolupráci so SAP nová štruktúra údajov o činnosti a hospodárení poisťovne.
Auditované účtovné závierky spolu s výkazom platobnej schopnosti už neboli žiadnou novinkou. Nové bolo však štruktúrovanie dát o poistnom trhu. Principiálnou zmenou bolo rozdelenie všetkých ukazovateľov podľa poistných odvetví a poistných druhov v zmysle prílohy zákona o poisťovníctve a zavedenie dalších sledovaných ukazovateľov. Ku koncu roka 2000 sa zbierali aj údaje o sprostredkovateľoch. Podľa § 12b, ods. 5zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (ďalej len "zákon") sú poisťovne povinné v termíne do 31. marcapredkladať zoznam sprostredkovateľov vykonávajúcich činnosť výlučne pre jednotlivé poisťovne. Dozorný orgán z týchto údajov zistí, či na sprostredkovateľskom trhu nepodnikajú osoby bez povolenia na maklérsku činnosť.Do rovnakého dátumu boli poisťovne povinné predložiť aj meno aktuára, spolu s náležitosťami, ktoré musí táto osoba podľa § 12a zákona spĺňať.
Základné údaje o poistnom trhu za rok 2001 sa zbierajú štvrťročne. Novinkou je aj Správa poisťovne podpísaná aktuárom. Dozorný orgán definoval minimálny rozsah informácií a požadovanú formu, ktorú má obsahovaťspráva. Spolu s ročnou účtovnou závierkou poisťovne je poisťovňa povinná predkadať dozornému orgánu Správu o tvorbe a použití prostriedkov rezerv poisťovne, o platobnej schopnosti poisťovne a o rozdelení podielov na prebytkoch poistného v životnom poistení poisťovne s vyjadrením aktuára (ďalej len "správa"), ktorej správnosť potvrdia svojím podpisom štatutárni zástupcovia poisťovne a aktuár poisťovne.
Správa, podľa požadovanej formy a rozsahu, by mala obsahovať prehľad poistných produktov poisťovne, informáciu o tvorbe rezerv daného účtovného roka, údaje o rezervách za predchádzajúce štyri roky, metodiku a skutočné údaje o rozdelení podielov na prebytkoch v životnom poistení, údaje o škodovosti v neživotnom poistení a neživotnom pripoistení k životnému poisteniu, odhad peňažných tokov na nasledujúci rok. Ďalej by v správe mali byť uvedené aj všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na platobnú schopnosť poisťovne.
V závere správy by mal aktuár poisťovne ohodnotiť finančnú situáciu poisťovne, úroveň rezerv a adekvátnosť tvorby poistného, uvedie umiestnenie prostriedkov rezerv poisťovne a ich súlad s tvorbou rezerv, ďalej by mal uviesť faktory, ktoré by prípadne mohli ohroziť fungovanie poisťovne. Pravidelný zber údajov a ich kvalitná analýza dáva základný predpoklad na budovanie EWS. Tri hlavné dôvody na budovanie EWS sú:
a) identifikovať spoločnosti, ktoré mali hlásené problémy;
b) nájsť spoločnosti, ktoré problémy mali ale ich nehlásili;
c) predpovedať tie spoločnosti, ktoré malú predpoklady, že u nich nastanú problémy.
Prvé dva dôvody sú retrospektívne u? svojou povahou. Udalosti nastali v minulosti a nie je v moci dozorného orgánu vrátiť čas späť. Úlohou dozorného orgánu je v týchto prípadoch minimalizovať dopad problémov a zastávať oprávnené záujmy a nároky poistených.
Len tretí dôvod je možné považovať za prediktívny a perspektívny. Včasným identifikovaním možných odchýlok a základov problémov v poisťovni, je možné problémom predísť skôr, ako majú na poisťovňu, atým aj na poistených, negatívne dopady.
Základnýmpredpokladom pre vybudovanie kvalitného a funkčného EWS je pravidelný zber údajov. Ďalším a nepochybne rovnako dôležitým je ich spracovanie. Najčastejšie sa používajú rôzne kombinácie pomerových ukazovateľov.
IRIS (Regulatory Information System) je najčastejšie používaný systém ukazovateľov, podobne známy je RBC (Risk-Based Capital) a systém ukazovateľov FAST (Financial Analysis Soplvency Tools). Princípom je súbor pomerových ukazovateľov pre každú z týchto metód a definovanie intervalov, v ktorých by sa mali tieto pomery nachádzať. NAIC (National Association of Insurance Commissioners), dozorný orgán nad poisťovníctvom v USA, začal používať tieto metódy v 90. rokoch.
Tieto metódy sa postupne implementujú aj v Európe. Z postkomunistických krajín je v budovaní EWS najďalej Poľsko, ktoré používa aj tieto pomerové ukazovatele a Maďarsko, ktoré na budovaní EWS pracuje.
Jemožné diskutovať o tom, ktorá z metód a postupov EWS je najlepšia, ktorá ako objektívna a podobne. Nemožno ale pochybovať o tom, že EWS je najlepšou cestou, ako predísť problémom v poisťovni a eliminovať ich dopad na poistencov, poistených a spoločnosť. Pravidelný zber údajov vypovedajúcich o situácii v poisťovniach na Slovensku dáva dozornému orgánu základ na budovanie EWS, slúži na vytvorenie prehľadu o poistnom trhu a včasné identifikovanie možných problémov v poisťovniach.
Prevzaté z ČASOPISU SLOVENSKÉHO POISŤOVNÍCTVA -"POISTNÉ ROZHĽADY" 2001/3
