Za čiarovým kódom vidieť človeka

Sociálna poisťovňa sa v poslednom období "dostala do rečí" hlavne pre pohľadávky, tie sústavne ohrozujú najmä jej dôchodkový fond, s čím priamo súvisí dostatok financií na vyplácanie dôchodkov - starobných, invalidných, vdovských atď. Práca s dôchodkami má však aj druhú, naoko prozaickejšiu stránku, každodenné vybavovanie žiadostí a podaní občanov. Začína sa tým, že pracovníkom v sekcii dôchodkového zabezpečenia, medzi ktorými dominujú ženy, rozdelia denne niekoľko košov pošty. Na jej evidenciu a sledovanie vybavovania využívajú čiarové kódy

podobne ako v skladovom hospodárstve. Mohlo by sa zdať, že priznávanie dôchodkov je rutinná záležitosť. Možno by aj takou mohla byť, veď podľa riaditeľa sekcie JUDr. Rudolfa Križana, ak sú k dispozícii všetky potrebné podklady, ide o jednoduchý výpočet s použitím niekoľkých matematických vzorcov. V takom prípade trvá vybavenie žiadostí nejakých 10 až 14 dní. Často sa však priznanie dôchodku pretiahne na viac mesiacov, pretože nie všetci zamestnávatelia si v každom prípade plnili zákonom stanovenú povinnosť zaslať po ukončení zamestnania evidenčný list (ELDZ) pracovníka. Týka sa to aj samostatne zárobkovo činných osôb a úradov práce. Priam detektívne pátranie sa začne pre pracovníčky, keď sa po niekoľkých desiatkach rokov pri podaní žiadosti o dôchodok (starobný, ale napríklad aj invalidný), zistí, že doklady chýbajú. Rozposielajú listy zamestnávateľom (ak ešte existujú), píšu do okresných archívov, kde by sa ešte mali nachádzať staré mzdové listy atď.

Skrine a regály v centrálnej evidencii, kde sa zhromažďujú údaje o priebehu zamestnaní každého z nás, merajú od podlahy po povalu vyše 8 km, z nich 7511 metrov je zaplnených dokumentmi. Dnes je už z viac ako 25 miliónov dokladov asi 15,5 milióna uložených v digitálnej forme na optických pamäťových médiách. Optický archivačný systém, ktorý potrebuje ešte asi dva roky na to, aby dostal do elektronickej podoby aj zostávajúce ELDZ, sa tu začal budovať v roku 1996 za pomoci programu PHARE. Originály sú z bezpečnostných i priestorových dôvodov uložené mimo hlavnej budovy a po naskenovaní sa ďalej archivujú. Otázkou je dokedy. Na jednej strane ide o jedinečné, nenahraditeľné a závažné dokumenty, na druhej strane sú v elektronickej forme viacnásobne zálohované, takže by ich hádam mohli v rámci racionalizácie aj skartovať. V súčasnosti o tom rokujú s národným archívom, ten však podmieňuje svoj súhlas aj kladným vyjadrením ministerstiev spravodlivosti a sociálnych vecí.

Kým sa dôchodky spracovávali klasickým spôsobom, prešli papiere jedného občana piatimi pármi rúk. Dnes s počítačom vybaví všetko jedna pracovníčka, no pre bezpečnosť a verifikáciu vypočítaný dôchodok ešte kontroluje ďalší pracovník. Stali sa teda z piatich zamestnancov traja zbytočnými? "Šetríme ľudí, šetríme čas a kratšie konanie je aj lacnejšie," odpovedá riaditeľ R. Križan. Úspora pracovníkov je však relatívna, pretože aj keď tu pracuje rovnaký počet ľudí ako v roku 1989, objem práce medzičasom narástol viac ako dvojnásobne. Pribudlo dôchodcov a najmä sa na dvojnásobok zvýšil počet podaní. Nespokojnosť s vypočítanou výškou dôchodku je na dennom poriadku (maximálne starobné je dnes 7740 Sk, minimálne 2252 Sk) a každé jedno podanie treba prešetriť a odpovedať. To nie je jednoduché, veď základný zákon č. 100/1988 Zb. bol 44-krát novelizovaný a k tomu treba ovládať ďalšie štyri desiatky právnych predpisov. A za každým z listov označených čiarovým kódom treba vidieť človeka, ktorý čaká na odpoveď.