Vyše polovica odmeny zamestnanca smeruje na dane a poplatky

European Investment Centre a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vypočítali, že z priemernej hrubej odmeny zamestnanca vlani vyše 60 % smerovalo na dane, odvody a rôzne poplatky.






Vyše 60 % z priemernej hrubej odmeny zamestnanca skončí v rukách verejnej správy či súkromných spoločností vo forme daní, odvodov a rôznych administratívnych poplatkov. Vypočítali to European Investment Centre (EIC) a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Podľa oboch inštitúcií sú tak pripravované zmeny v daniach, z ktorých viaceré budú znamenať, že ľudia siahnu hlbšie do svojich peňaženiek, ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné.

Z celkovej priemernej odmeny patriacej zamestnancovi podľa prepočtov EIC a konzervatívneho inštitútu v roku 2015 najviac ukrojili sociálne a zdravotné odvody v sume takmer 35 %. Ďalších vyše 6 % išlo na daň z príjmov fyzických osôb, vyše 9 % zaplatil priemerný zamestnanec na dani z pridanej hodnoty, 3,4 % na spotrebných daniach, 7,6 % na iných daniach. Zostatok peňazí zamestnanca s priemernou mzdou tak predstavoval necelých 39 %.

„Nadmerné bremeno daňovníkov na Slovensku výrazne odoberá z ich vlastníctva, deformuje alokáciu zdrojov a umelo mení a obmedzuje ekonomické rozhodnutia ľudí a vo veľkej miere znižuje ich disponibilné finančné prostriedky, úspory, investície, spotrebu, podnikanie, produktívne zamestnávanie a prosperitu,“ upozorňuje riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda. Ako dodáva, ďalšie zvýšenie daňového bremena by ešte viac poškodilo obyvateľov, podnikateľské subjekty a celkovo ekonomické prostredie. „Akékoľvek zámery vlády zvyšovať dane alebo zavádzať nové dane, či už napríklad daň z dividend alebo odvod z poistného v neživotnom poistení, sú preto ekonomicky neobhájiteľné a neospravedlniteľné,“ tvrdí.

Daňou sa pri týchto výpočtoch rozumie akákoľvek administratívne vynútená platba verejnému alebo súkromnému subjektu, najmä sociálne a zdravotné odvody, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane, distribučné dane pri sieťových odvetviach, DPH, poplatky platené verejnej správe a spoločnostiam s účasťou štátu alebo samosprávy, majetkové dane a tiež aj clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov, ktoré prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb zvyšujú náklady spotrebiteľov, vrátane zamestnancov.

Vyberáme z poistovne.sk

30791_obr

Poisťovne vlani odviedli štátu viac než 122 miliónov eur, najviac prinieslo poistenie áut

Poisťovne pôsobiace na Slovensku odviedli za rok 2025 do štátneho rozpočtu viac než 122 miliónov eur na dani z poistenia. Vyplýva to zo súhrnných údajov finančnej správy z daňových priznaní k tejto dani. Celkový základ dane dosiahol 1,53 miliardy eur, pričom najväčší podiel na výbere dane mali tradične segmenty neživotného poistenia.
13.03.2026
Čítať viac o Poisťovne vlani odviedli štátu viac než 122 miliónov eur, najviac prinieslo poistenie áut
redakcia-nehoda1

Ako riešiť nehodu ak vinník nemá PZP? Kedy dostanete náhradu z Poistného garančného fondu?

Ak pri dopravnej nehode zistíte, že vinník nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie, odporúčame ihneď privolať políciu.
13.03.2026 | redakčne upravené
Čítať viac o Ako riešiť nehodu ak vinník nemá PZP? Kedy dostanete náhradu z Poistného garančného fondu?
pexels-nurseryart-346885

Slováci cestujú čoraz viac, no poistenie stále podceňujú

Cestovanie do zahraničia sa stalo pre Slovákov bežnou súčasťou života, no prístup k poistnej ochrane tomu stále nezodpovedá. Najnovšie údaje z prieskumu agentúry Instant Research pre online porovnávač Superpoistenie.sk ukazujú, že cestovné poistenie si pri každej ceste uzatvára len 46 percent Slovákov. V porovnaní s Českom je to výrazne menej, keďže u našich západných susedov je tento podiel približne 58 percent.
12.03.2026
Čítať viac o Slováci cestujú čoraz viac, no poistenie stále podceňujú

Vyberáme z banky.sk