Vyše 2/3 amerických domácností ma nejakú formu životnej poistky
Životné poistenie v USA - prvá časť
Podľa analýzy FEDu (centrálnej banky) vlastní nejakú formu životnej poistky až 69 percent amerických domácností. Ročný prílev peňazí do životného poistenia v podobe zaplateného poistného je obrovský a v roku 2001 činil neuveriteľných 479 miliárd dolárov. Ešte väčší je rozsah pokrytia, ktorý životné poistenie poskytuje majiteľom poistiek (16 300 miliárd dolárov v roku 2001).
Každý chce mať istotu
Americké životné poisťovne poskytujú klientom tri hlavné druhy životných poistiek: individuálne poistenie (pre jednotlivé osoby), skupinové poistenie (napríklad kolektívu zamestnancov alebo členom nejakej organizácie) a úverové poistenie. Posledne spomenuté pokrýva napríklad riziko, že poistená osoba zomrie, resp. nebude schopná splácať hypotéku, spotrebný úver a pod. a môže byť individuálne i skupinové.
Najviac prostriedkov poisťovne vyberú v rámci individuálneho poistenia (1600 miliárd dolárov ročne) a skupinového poistenia (1200 miliárd dolárov). Individuálne životné poistky si kupujú najmä rodiny, ale možno nimi pokryť aj niektoré obchodné riziká (napríklad stratu firmy v dôsledku smrti kľúčového zamestnanca). Individuálne poistky sa v USA rozdeľujú podľa toho, či sa majiteľ poistky podieľa na výnosoch poisťovne alebo nie. U nás je to bežné, ale v USA má spoluúčasť na výnosoch poisťovne len asi 23 percent poistencov.
Skupinové poistenie sa najčastejšie používa u zamestnancov. Každý člen organizácie, ktorá má skupinovú poistku, dostane patričný certifikát. Veľká väčšina takýchto poistiek sa uzatvára len na obmedzenú dobu (počas trvania zamestnania alebo členstva), ale zamestnanec si môže takúto poistku aj "zobrať do penzie". V tom prípade nebude platiť poistnú prémiu firma, ale bývalý zamestnanec, a to priamo poisťovni. Veľa takýchto poistiek obsahuje aj klauzuly o vyplácaní dávok dedičom poistenca, najmä vdove alebo deťom. Skupinová poistka patrí medzi vyhľadávané sociálne výhody poskytované americkými zamestnávateľmi. Aj pri skupinových poistkách len ich menšia časť (30 %) umožňuje podieľať sa na výnosoch poisťovne.
Úverové poistenie sa poskytuje na obdobie, počas ktorého poistenec spláca úver, spravidla však nie dlhšie ako 10 rokov. Tento druh poistenia je v USA bežnou súčasťou zmlúv o spotrebných úveroch alebo hypotékach. Na rozdiel od iných druhov poistenia ho nepredávajú poisťovne, ale finančné inštitúcie, ak banky, úverové družstvá, leasingové spoločnosti a pod. Tieto inštitúcie si poistenie nakúpia od poisťovní a následne ho zamontujú do úverových zmlúv.
Obľúbené anuity
Keď sa pozrieme na vývoj príjmov amerických životných poisťovní, okamžite nám udrie do očí klesajúci význam klasických životných poistiek a stúpajúci význam anuít. Čo je za tým? Nič iné, ako starostlivosť americkej vlády a občanov o dostatočné zabezpečenie v starobe. S výnimkou najchudobnejších vrstiev má prakticky každý Američan nejakú formu penzijného sporenia, či už vo forme podielov v penzijnom fonde, životnej poistky alebo penzijného plánu. Investovanie do týchto produktov je podporené daňovými úľavami (veľmi známe sú schémy s názvom 401k) a Američania ich radi využívajú. Väčšina naakumulovaných prostriedkov sa nakoniec premietne do kúpy anuity v životnej poisťovni. Tá potom vypláca klientovi príslušný dôchodok.
Americké poisťovne poskytujú klientom dva základné druhy anuít. Pri fixnej anuite si klient kúpi fixný úrokový výnos. Napríklad zaplatí 100 tisíc dolárov za to, že mu poisťovňa bude do smrti vyplácať 6000 dolárov ročne. Je vecou klientovej životaschopnosti a úmrtnostných tabuliek, či na tomto obchode zarobí on alebo poisťovňa (v štatistickom priemere však zarobí poisťovňa). Osobitným druhom fixnej anuity je akciovo indexovaná anuita. Pri nej poisťovňa nakúpi klientovi portfóliový mix z dlhopisov a akcií. Klient má zaručený minimálny fixný výnos, plus dodatočný podiel na výnose z akciového trhu. Ako benchmarky výnosu sa obyčajne berú akciové indexy typu Standard & Poor’s 500. Pri variabilnej anuite sa klientove prostriedky investujú do mixu akciových a dlhopisových podielových fondov. Výnos z anuity je potom závislý len od vývoja na kapitálových trhoch. Klient si môže zvoliť výplatu rovnakej sumy každý mesiac alebo v závislosti od výnosu z portfólia. Anuity majú slúžiť na zabezpečenie ľudí v starobe, a preto aj variabilné anuity v sebe obsahujú zabudovaný fixný komponent, napríklad úložku v banke alebo v dlhopisoch.
Klienti majú obyčajne na výber, či budú platiť poistnú prémiu pravidelne každý mesiac a v rovnakej sume, alebo podľa momentálnych možností. Takisto je flexibilná aj výplata anuity. Anuita sa môže vyplácať len počas určitého fixného obdobia, alebo až do smrti klienta, resp. aj po jeho smrti príbuzným alebo iným osobám, ktoré klient určí. Klient si môže kúpiť anuitu u poisťovne aj priamo, bez predošlého investovania do penzijných fondov. Báječnou vecou je, že neexistuje limit na odpočítanie tohto výdavku z daňového základu (ten napríklad existuje pri penzijnom investovaní v rámci plánu 401k). Ďalšou výhodou anuít je, že jej čerpanie nie je obmedzené vekom. Pri penzijných plánoch typu 401k môžete svoj penzijný fond začať bez pokuty čerpať až vo veku 70,5 roka. Jedinou nepríjemnou vecou sú dane platené pri predčasnej výplate anuity vo veku pod 59,5 roka. Ak sa napríklad rozhodnete utiahnuť na dôchodok v 55 rokoch a žiť z anuity, musíte z nej zaplatiť dodatočnú 10 % daň.
Majitelia anuít sa o svoje prostriedky nemusia obávať. Aj keby sa stala taká vysoko nepravdepodobná vec ako krach poisťovne, ich prostriedky sú chránené štátnou garančnou schémou. Jej členmi sú povinne všetky poisťovne, poskytujúce zdravotné a životné poistenie.
Autor: Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance, o.c.p., a.s.
Každý chce mať istotu
Americké životné poisťovne poskytujú klientom tri hlavné druhy životných poistiek: individuálne poistenie (pre jednotlivé osoby), skupinové poistenie (napríklad kolektívu zamestnancov alebo členom nejakej organizácie) a úverové poistenie. Posledne spomenuté pokrýva napríklad riziko, že poistená osoba zomrie, resp. nebude schopná splácať hypotéku, spotrebný úver a pod. a môže byť individuálne i skupinové.
Najviac prostriedkov poisťovne vyberú v rámci individuálneho poistenia (1600 miliárd dolárov ročne) a skupinového poistenia (1200 miliárd dolárov). Individuálne životné poistky si kupujú najmä rodiny, ale možno nimi pokryť aj niektoré obchodné riziká (napríklad stratu firmy v dôsledku smrti kľúčového zamestnanca). Individuálne poistky sa v USA rozdeľujú podľa toho, či sa majiteľ poistky podieľa na výnosoch poisťovne alebo nie. U nás je to bežné, ale v USA má spoluúčasť na výnosoch poisťovne len asi 23 percent poistencov.
Skupinové poistenie sa najčastejšie používa u zamestnancov. Každý člen organizácie, ktorá má skupinovú poistku, dostane patričný certifikát. Veľká väčšina takýchto poistiek sa uzatvára len na obmedzenú dobu (počas trvania zamestnania alebo členstva), ale zamestnanec si môže takúto poistku aj "zobrať do penzie". V tom prípade nebude platiť poistnú prémiu firma, ale bývalý zamestnanec, a to priamo poisťovni. Veľa takýchto poistiek obsahuje aj klauzuly o vyplácaní dávok dedičom poistenca, najmä vdove alebo deťom. Skupinová poistka patrí medzi vyhľadávané sociálne výhody poskytované americkými zamestnávateľmi. Aj pri skupinových poistkách len ich menšia časť (30 %) umožňuje podieľať sa na výnosoch poisťovne.
Úverové poistenie sa poskytuje na obdobie, počas ktorého poistenec spláca úver, spravidla však nie dlhšie ako 10 rokov. Tento druh poistenia je v USA bežnou súčasťou zmlúv o spotrebných úveroch alebo hypotékach. Na rozdiel od iných druhov poistenia ho nepredávajú poisťovne, ale finančné inštitúcie, ak banky, úverové družstvá, leasingové spoločnosti a pod. Tieto inštitúcie si poistenie nakúpia od poisťovní a následne ho zamontujú do úverových zmlúv.
Obľúbené anuity
Keď sa pozrieme na vývoj príjmov amerických životných poisťovní, okamžite nám udrie do očí klesajúci význam klasických životných poistiek a stúpajúci význam anuít. Čo je za tým? Nič iné, ako starostlivosť americkej vlády a občanov o dostatočné zabezpečenie v starobe. S výnimkou najchudobnejších vrstiev má prakticky každý Američan nejakú formu penzijného sporenia, či už vo forme podielov v penzijnom fonde, životnej poistky alebo penzijného plánu. Investovanie do týchto produktov je podporené daňovými úľavami (veľmi známe sú schémy s názvom 401k) a Američania ich radi využívajú. Väčšina naakumulovaných prostriedkov sa nakoniec premietne do kúpy anuity v životnej poisťovni. Tá potom vypláca klientovi príslušný dôchodok.
Americké poisťovne poskytujú klientom dva základné druhy anuít. Pri fixnej anuite si klient kúpi fixný úrokový výnos. Napríklad zaplatí 100 tisíc dolárov za to, že mu poisťovňa bude do smrti vyplácať 6000 dolárov ročne. Je vecou klientovej životaschopnosti a úmrtnostných tabuliek, či na tomto obchode zarobí on alebo poisťovňa (v štatistickom priemere však zarobí poisťovňa). Osobitným druhom fixnej anuity je akciovo indexovaná anuita. Pri nej poisťovňa nakúpi klientovi portfóliový mix z dlhopisov a akcií. Klient má zaručený minimálny fixný výnos, plus dodatočný podiel na výnose z akciového trhu. Ako benchmarky výnosu sa obyčajne berú akciové indexy typu Standard & Poor’s 500. Pri variabilnej anuite sa klientove prostriedky investujú do mixu akciových a dlhopisových podielových fondov. Výnos z anuity je potom závislý len od vývoja na kapitálových trhoch. Klient si môže zvoliť výplatu rovnakej sumy každý mesiac alebo v závislosti od výnosu z portfólia. Anuity majú slúžiť na zabezpečenie ľudí v starobe, a preto aj variabilné anuity v sebe obsahujú zabudovaný fixný komponent, napríklad úložku v banke alebo v dlhopisoch.
Klienti majú obyčajne na výber, či budú platiť poistnú prémiu pravidelne každý mesiac a v rovnakej sume, alebo podľa momentálnych možností. Takisto je flexibilná aj výplata anuity. Anuita sa môže vyplácať len počas určitého fixného obdobia, alebo až do smrti klienta, resp. aj po jeho smrti príbuzným alebo iným osobám, ktoré klient určí. Klient si môže kúpiť anuitu u poisťovne aj priamo, bez predošlého investovania do penzijných fondov. Báječnou vecou je, že neexistuje limit na odpočítanie tohto výdavku z daňového základu (ten napríklad existuje pri penzijnom investovaní v rámci plánu 401k). Ďalšou výhodou anuít je, že jej čerpanie nie je obmedzené vekom. Pri penzijných plánoch typu 401k môžete svoj penzijný fond začať bez pokuty čerpať až vo veku 70,5 roka. Jedinou nepríjemnou vecou sú dane platené pri predčasnej výplate anuity vo veku pod 59,5 roka. Ak sa napríklad rozhodnete utiahnuť na dôchodok v 55 rokoch a žiť z anuity, musíte z nej zaplatiť dodatočnú 10 % daň.
Majitelia anuít sa o svoje prostriedky nemusia obávať. Aj keby sa stala taká vysoko nepravdepodobná vec ako krach poisťovne, ich prostriedky sú chránené štátnou garančnou schémou. Jej členmi sú povinne všetky poisťovne, poskytujúce zdravotné a životné poistenie.
Autor: Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance, o.c.p., a.s.
