Vstup do EÚ nezmení výšku dávok sociálneho zabezpečenia
Úpravu národných sociálnych systémov ponecháva Európska únia v kompetencii jednotlivých členských štátov
Výška dávok ani príspevkov v rámci systému sociálneho zabezpečenia (SZ) sa po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) upravovať nebude. V oblasti SZ uplatňuje únia koordinovaný postup, ale úpravu národných sociálnych systémov ponecháva v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Podľa informácií z tlačového oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny po vstupe do EÚ budú môcť slovenskí občania pracovať v členských štátoch únie bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich nárok na dávky zo systémov SZ. Pri nároku na akúkoľvek dávku sa im totiž bude doba zamestnania a súčasne doba prispievania do systémov SZ v jednotlivých krajinách spočítavať. Pre nárok na dávku SZ je v každom štáte potrebná určitá minimálna doba poistenia. Po vstupe Slovenska do únie sa občanovi na základe legislatívy EÚ napríklad pri výpočte výšky starobného dôchodku spočítajú všetky odpracované roky v rámci členských krajín únie.
Spočítavanie dĺžky zamestnania v jednotlivých štátoch sa okrem starobných dôchodkov vzťahuje aj na invalidné dôchodky, pozostalostné dôchodky, dávky nemocenského poistenia, úrazové dávky, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti a rodinné dávky. Nariadenie EÚ sa však nebude aplikovať na oblasť sociálnej pomoci.
Poistenie do systémov SZ bude osoba platiť v štáte, v ktorom pracuje. Krajina pobytu bude taktiež vyplácať jednotlivé dávky. Ak občan pracoval počas života vo viacerých členských štátoch, bude si štát pobytu nárokovať na časť dávok zo systémov iných štátov, do ktorých osoba v minulosti prispievala.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Podľa informácií z tlačového oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny po vstupe do EÚ budú môcť slovenskí občania pracovať v členských štátoch únie bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich nárok na dávky zo systémov SZ. Pri nároku na akúkoľvek dávku sa im totiž bude doba zamestnania a súčasne doba prispievania do systémov SZ v jednotlivých krajinách spočítavať. Pre nárok na dávku SZ je v každom štáte potrebná určitá minimálna doba poistenia. Po vstupe Slovenska do únie sa občanovi na základe legislatívy EÚ napríklad pri výpočte výšky starobného dôchodku spočítajú všetky odpracované roky v rámci členských krajín únie.
Spočítavanie dĺžky zamestnania v jednotlivých štátoch sa okrem starobných dôchodkov vzťahuje aj na invalidné dôchodky, pozostalostné dôchodky, dávky nemocenského poistenia, úrazové dávky, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti a rodinné dávky. Nariadenie EÚ sa však nebude aplikovať na oblasť sociálnej pomoci.
Poistenie do systémov SZ bude osoba platiť v štáte, v ktorom pracuje. Krajina pobytu bude taktiež vyplácať jednotlivé dávky. Ak občan pracoval počas života vo viacerých členských štátoch, bude si štát pobytu nárokovať na časť dávok zo systémov iných štátov, do ktorých osoba v minulosti prispievala.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
