Vláda má zaviesť súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy
Vláda Roberta Fica by mala zaviesť súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Uvádza sa to Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2014, ktorý predložil rezort financií do pripomienkového konania. V súčasnosti podľa materiálu jednotlivec stráca nárok na pomoc v hmotnej núdzi okamžite pri zamestnaní sa za minimálnu mzdu.
"Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy sa realizuje úpravou existujúcich nástrojov v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi zameraných na dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnajú," tvrdí rezort financií. Má ísť o zvýšenie finančnej podpory a jej postupné klesanie počas definovaného obdobia, napríklad šesť alebo dvanásť mesiacov po získaní zamestnania. Podpora sa má pritom rozšíriť aj na neaktívnych ľudí, ktorí doteraz neboli registrovaní na úrade práce.
Jednu z hlavných prekážok pre zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných na Slovensku podľa programu reforiem predstavuje daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových pracujúcich. Ako sa uvádza v materiáli, od novembra minulého roka zaviedla vláda odpustenie platenia sociálnych a zdravotných odvodov zamestnávateľom aj zamestnancom do mzdy vo výške najviac 67 % priemernej mzdy (539,35 eura). Ide o tzv. odvodovú úľavu pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných ľudí. "Na základe výsledkov analýzy sa prehodnotí nastavenie tohto nástroja v ďalšom období," uvádza ministerstvo financií.
Zmeny majú nastať aj oblasti služieb zamestnanosti. Zámerom je podľa programu reforiem najmä prehodnotiť systém inštitúcií služieb zamestnanosti, efektivitu ich riadenia tak, aby výsledkom bola vyššia flexibilita a kapacita poskytovaných personalizovaných služieb zamestnanosti. "V prvom kroku, v období rokov 2014 až 2015 v rámci reformy ESO, sa generálne riaditeľstvo aj pobočky úradov práce integrujú do jedného subjektu," konštatuje sa v materiáli. Zmena riadenia podľa rezortu financií umožní Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR lepšie riadiť jednotlivé úrady práce a ich personálne obsadenie. Najneskôr do roku 2020 sa má vytvoriť plne funkčný trojpilierový systém služieb zamestnanosti – informačno-poradenské služby, odborné služby a administratíva úradov práce.
"Na poskytovanie kvalitných služieb je zároveň potrebné poskytovať pracovníkom úradov práce konkurencieschopné mzdy naviazané na výsledkové ukazovatele," tvrdí ministerstvo financií. V súčasnosti je totiž finančné ohodnotenie pracovníkov úradov práce podľa ministerstva pod priemerom vo verejnej správe. "Na základe výsledkových ukazovateľov sa poskytne zamestnancom poskytujúcim odborné a informačno-poradenské služby mzda zodpovedajúca priemernej mzde vo verejnej správe," uvádza sa v programe reforiem. Rozpočet sa má úradom práce prerozdeľovať podľa potrieb trhu práce (napríklad podľa miery nezamestnanosti) a výsledkov (napríklad podľa zaradenia a zotrvania uchádzačov o prácu v zamestnaní, či podľa vhodného ponúknutia programov aktívnej politiky trhu práce).
"Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy sa realizuje úpravou existujúcich nástrojov v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi zameraných na dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnajú," tvrdí rezort financií. Má ísť o zvýšenie finančnej podpory a jej postupné klesanie počas definovaného obdobia, napríklad šesť alebo dvanásť mesiacov po získaní zamestnania. Podpora sa má pritom rozšíriť aj na neaktívnych ľudí, ktorí doteraz neboli registrovaní na úrade práce.
Jednu z hlavných prekážok pre zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných na Slovensku podľa programu reforiem predstavuje daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových pracujúcich. Ako sa uvádza v materiáli, od novembra minulého roka zaviedla vláda odpustenie platenia sociálnych a zdravotných odvodov zamestnávateľom aj zamestnancom do mzdy vo výške najviac 67 % priemernej mzdy (539,35 eura). Ide o tzv. odvodovú úľavu pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných ľudí. "Na základe výsledkov analýzy sa prehodnotí nastavenie tohto nástroja v ďalšom období," uvádza ministerstvo financií.
Zmeny majú nastať aj oblasti služieb zamestnanosti. Zámerom je podľa programu reforiem najmä prehodnotiť systém inštitúcií služieb zamestnanosti, efektivitu ich riadenia tak, aby výsledkom bola vyššia flexibilita a kapacita poskytovaných personalizovaných služieb zamestnanosti. "V prvom kroku, v období rokov 2014 až 2015 v rámci reformy ESO, sa generálne riaditeľstvo aj pobočky úradov práce integrujú do jedného subjektu," konštatuje sa v materiáli. Zmena riadenia podľa rezortu financií umožní Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR lepšie riadiť jednotlivé úrady práce a ich personálne obsadenie. Najneskôr do roku 2020 sa má vytvoriť plne funkčný trojpilierový systém služieb zamestnanosti – informačno-poradenské služby, odborné služby a administratíva úradov práce.
"Na poskytovanie kvalitných služieb je zároveň potrebné poskytovať pracovníkom úradov práce konkurencieschopné mzdy naviazané na výsledkové ukazovatele," tvrdí ministerstvo financií. V súčasnosti je totiž finančné ohodnotenie pracovníkov úradov práce podľa ministerstva pod priemerom vo verejnej správe. "Na základe výsledkových ukazovateľov sa poskytne zamestnancom poskytujúcim odborné a informačno-poradenské služby mzda zodpovedajúca priemernej mzde vo verejnej správe," uvádza sa v programe reforiem. Rozpočet sa má úradom práce prerozdeľovať podľa potrieb trhu práce (napríklad podľa miery nezamestnanosti) a výsledkov (napríklad podľa zaradenia a zotrvania uchádzačov o prácu v zamestnaní, či podľa vhodného ponúknutia programov aktívnej politiky trhu práce).
