Viac pre nemocnice, ktoré viac pracujú

Vyše tretine z 83 slovenských nemocníc, ktoré mali podľa podpredsedu vlády Ivana Mikloša ku koncu vlaňajšieho roka 1,58 mld. Sk dlhov, hrozia exekúcie Aj to bol jeden z dôvodov, prečo tento týždeň zvolal ministrov zdravotníctva, hospodárstva, pôdohospodárstva, financií, práce, sociálnych vecí a rodiny i školstva, aby riešili už notorický problém nemocníc neplatiacich účty. Za jednu z príčin kritického stavu v rezorte zdravotníctva (ako celok má až 12 mld. Sk dlhov) označil I. Mikloš zdravotné poisťovne (ZP) a ich údajne neprehľadné finančné toky. Hoci sa totiž výber poistného podľa neho v posledných mesiacoch zvýšil, platby ZP do nemocníc sa znížili. Preto by sa mal nad nimi nielen sprísniť štátny dozor, ale aj stanoviť nový cenový výmer minimálnych platieb nemocniciam. Tým by sa malo zabrániť, aby poisťovne subjektívnou výškou platieb fakticky rozhodovali o existencii nemocníc. Tým skôr, že aj ZP sa neplnením finančných záväzkov voči nemocniciam zapájajú do ťažko riešiteľného reťazca dlhov, na ktorých začiatku sú aj štátne podniky. Napríklad aj vodárne, elektrárne či plynárne, ktoré dlhy od nemocníc vymáhajú, no na neodvedenom poistnom sú za svojich zamestnancov tiež dlžné veľké sumy ? poisťovniam. Či tento začarovaný kruh vyrieši legislatívna zmena umožňujúca vzájomné započítanie dlhov medzi štátnymi inštitúciami, ukáže budúcnosť. Na situáciu zatiaľ argumentmi reagovala Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Jej riaditeľ Eduard Kováč pripomenul, že v prvých dvoch mesiacoch neprišlo do nemocníc po 375 mil. Sk avizovaných mimorozpočtových zdrojov z ministerstva zdravotníctva (MZ). VšZP však ich prílev v pláne na toto obdobie zohľadnila a rátala s menším objemom financií. Mnohým nemocniciam zase VšZP dáva len preddavky vo výške 80 % preto, lebo nemajú podpísané dodatky k zmluvám. E. Kováč zdôraznil aj to, že finančné toky VšZP sú transparentné; pri rozdeľovaní peňazí do nemocníc sa riadi tým, koľko ktorá nemocnica ošetrí poistencov z iného regiónu. Ak ju totiž vyhľadávajú aj mimorajónni poistenci, je zrejme lepšia. Aj to je dôvod, pre ktorý považuje VšZP zavedenie minimálnych garantovaných cien pre nemocnice za problematický. ZP by tak totiž museli nemocniciam platiť bez ohľadu na množstvo a typ služieb, ktoré poistencom poskytujú. Minimálne garantované ceny sú navyše stanovené tak, že presahujú rozpočtové zdroje ZP na rok 2618 a VšZP na to mesačne chýba 84 mil. Sk.