Viac dôvery a podpory zamestnávateľom od úradov práce

Mladí ľudia do 29 rokov predstavujú priemerne až 45 % všetkých nezamestnaných. Ich problémy sa začínajú už vo chvíli, keď ako čerství absolventi nevedia nájsť prácu, pretože im chýbajú pracovné návyky a praktické skúsenosti. Pomôcť absolventom škôl, ktorí patria medzi najrizikovejšie skupiny na trhu práce, v získavaní praxe, a tým aj zlepšiť ich individuálne možnosti nájsť si zamestnanie, má za cieľ nový nástroj politiky zamestnanosti - absolventská stáž. Po predpokladanom úspešnom overení úvodného projektu, s ktorým práve začínajú v Banskobystrickom kraji, by ju mala uzákoniť aj novela zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktorá je v tomto čase v pripomienkovom konaní. Samotnú myšlienku absolventskej praxe podporujú podľa našich poznatkov aj zamestnávatelia, aj keď nie všetci a nie vždy dávajú vyslovene prednosť ľuďom, ktorí už majú aspoň aké-také skúsenosti. Všetci, ktorých sme oslovili, si však myslia, že to môže prospieť mladým aj ich budúcim zamestnávateľom. Zároveň však nachádzajú otázniky, na ktoré doteraz nepoznáme odpoveď. Ako to bude fungovať v praxi? Čo to prinesie samotným podnikateľom? "Nepochybujem o tom, že myšlienka je vynikajúca, ale pre podniky, ktoré práve nepociťujú potrebu obnovy zamestnancov, v tom nevidím nejaký veľký význam," povedal nám Ing. Kamil Brieštenský, ekonomický riaditeľ Ozety Trenčín. "Nebránime sa spolupráci s úradmi práce, aj keď skúsenosti nie sú vždy dobré," vyjadril sa Ing. Tadeusz Frackowiak, generálny riaditeľ, Zdroj-Verex Liptovský Mikuláš. "To preto, lebo úrady práce pôsobia odosobnene od kvalít človeka a jeho snahy čokoľvek dokázať, pracovať alebo nepracovať," dodal. Vo firme sa však nebránia prijímaniu čerstvých absolventov a každoročne k nim niekoľkí nastúpia. Samozrejme, nemôžu hneď dostať väčšiu zodpovednosť, ale postupne ich pripravujú podľa vlastných predstáv a špecifických daností obchodnej činnosti. Zdroj-HOS, Chynorany stavili podľa jej generálneho riaditeľa Ing. Jána Fischera na vlastnú mlaď. "Máme plno mladých, ktorí majú vzdelanie a minimálnu prax. Rok, dva-tri s nimi pracujeme, a potom sa nám to vracia." Uznáva, že sú s nimi vo všeobecnosti problémy, a preto myšlienku absolventských stáží víta: "Je fakt, že treba niečo robiť, aby získali určité návyky a prax. Všetko škola nedá." Na druhej strane zároveň očakáva od štátu skutočnú podporu strednej podnikateľskej vrstvy, aby mohla plniť aj takéto výchovné úlohy. "Nielen platenie daní a daňové či iné kontroly..." Nad tým, či zaujímavá myšlienka absolventskej praxe niečo týmto "deťom" dá, sa zamýšľala Ing. Zuzana Šedivá, riaditeľka hotela Hubert v Gerlachove: "Taký človek ako ja sa bude tomu absolventovi venovať, aspoň trošku sa za ním pozriem, ale časť manažérov možno na to ani nemá čas." Pozastavila sa však nad tým, že prílohou zmluvy medzi úradom práce a zamestnávateľom by mal byť plán odbornej stáže: "Ak ho nejaký špecialista vypracuje, budem sa usilovať dodržať to a pomôcť tomu absolventovi, nepáčilo by sa mi však, keby som mala vychovávať podľa plánu, ktorý si budem musieť sama pripraviť a ešte by ma úrad kontroloval!" Dodala, že aj keď v takej malej firme, ako je tá, ktorú riadi, je málo pravdepodobné, že by absolvent mohol po stáži u nich aj nájsť zamestnanie, predsa však by už o ňom vedeli, poznali ho a v prípade potreby by si ho mohli vyhľadať a dať mu prácu.