V zahraničí najviac pracujú mladí ľudia z Prešovského kraja

V prvom kvartáli tohto roka krátkodobo migrovalo za prácou do zahraničia zhruba 160 tisíc Slovákov, teda 6,5 % všetkých pracujúcich. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vychádzala z údajov Štatistického úradu SR. Až približne štvrtina Slovákov zarábajúcich v cudzine pritom pochádzala z Prešovského kraja. Nasledovali Žilinský a Košický kraj, kde má bydlisko zhruba každý šiesty pracujúci mimo územia SR. Odchod za zárobkom do cudziny je však bližší mužom ako ženám. Pracujúcich Sloveniek bolo totiž za hranicami našej krajiny až o takmer polovicu menej ako Slovákov.

Z hľadiska vekovej štruktúry najčastejšie cestujú za prácou do zahraničia mladí vo veku od 25 do 34 rokov. Počas prvých troch mesiacov tohto roka tak za hranicami našej krajiny pracovalo zhruba 53 tisíc Slovákov v tomto veku, teda tretina všetkých pracujúcich v zahraničí. Početné zastúpenie majú aj Slováci vo veku od 35 do 54 rokov. Mimo Slovenska pracuje spolu viac než 74 tisíc ľudí tejto vekovej kategórie.

Najviac, konkrétne 44 %, je tých, ktorí majú stredné odborné (učňovské) vzdelanie bez maturity. Za nimi nasledujú takmer dve pätiny, resp. zhruba 61 tisíc, Slovákov s úplným stredoškolským vzdelaním.

Približne 15 % Slovákov pracujúcich v zahraničí má vysokoškolské vzdelanie. V prípade vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich v cudzine je pomer medzi ženami a mužmi takmer vyrovnaný. Pri nižších stupňoch vzdelania majú výraznú prevahu muži. Napríklad v prípade stredného odborného vzdelania bez maturity pracuje v zahraničí až takmer štyrikrát viac mužov než žien.

Najviac Slovákov, až 27 %, pracuje v zahraničí v stavebníctve. Takmer štvrtinové zastúpenie majú aj zdravotníctvo a sociálna pomoc a pätina migrujúcich našincov pracuje v priemysle. Najväčšej obľube sa medzi Slovákmi teší Rakúsko, kde pracuje až takmer tretina, teda 50,6 tisíc všetkých krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia. Druhé miesto obsadilo Česko s takmer štvrtinou takto pracujúcich, resp. dochádzajúcich Slovákov.